Zobrazení zdroje stránky Rozhovor s Petrom Seanom MacKenziem (1/1977)

Nasledujúce riadky sú doslovným prepisom rozhovoru zaznamenaného na magnetofónovú pásku, ktorý spolu viedli [[Peter Sean MacKenzie]] a [[Frank Herbert]] v dome Mr. Herberta. Vybodkované úseky označujú koniec vety alebo "nezrozumiteľné".


----


''Frank Herbert, 16. január 1977'' 
<br>''Port Townsend, Washington''

'''FH fotografovi Donovi Andersonovi:'''

Mám skvelý 43-86 zoom, ktorý by do tohto fotoaparátu pasoval. Vzal som ho do... Urobil som zábery s 12 objektívmi, očísloval ich, a potom spracoval a preskúmal negatívy.

Nepoužil som to asi... kde si dal adaptér? Ach, áno. Je to fajn vec s tými objektívmi. Môžeš prakticky ignorovať parametre expozície a použiť to.

'''FH MacKenziemu:'''

Vyrastal som v Kitsap County v štáte Washington. Môj otec bol počas zlatej éry drevorubačstva signalizátorom ani nie 20 míľ odtiaľ. Kto je to signalizátor? Drevorubači používali parou poháňaný navijak, ktorý nikto nenazval inak ako “somár“ (pomocou neho ťahali kmene stromov k píle - pozn. prekl.). Avšak niekedy sa kmene a obsluha navijaka navzájom kôli nerovnostiam terénu nevideli. V týchto situáciách mal signalizátor kvôli bezpečnosti obyčajne stáť na mieste, odkiaľ mohol vidieť priebeh nakladania dreva a jeho ukončenie ohlásiť zapískaním obsluhe navijaka. V tých časoch ho iba naložili... bol až na treťom mieste. Obyčajne to robili malí chlapci. Ak si dobre spomínam, môj otec mal vtedy asi 14 alebo 15 rokov. Jednalo sa len o prácu na leto, ktorá prinášala iba cca 25 centov na deň (smeje sa).

Žil som v oblasti okolo San Franciskej zátoky asi 15 rokov. Späť som sa znova vrátil asi pred siedmimi rokmi.

'''O: Čo presne je “Landsraad“ v románe „Duna“?'''

FH: Nuž, [[Landsraad]] je staré slovo, pôvodom škandinávske, používané pre zhromaždenie zemepánov. Historická presnosť je v tom, že to bolo zhromaždenie a prvé stretnutia legislatívneho jadra - toho úplne základného. Landsraad – je to aristokracia vlastniaca pozemky.

'''O: Ako vyslovujete (slovo) "Atreides"?'''

FH: Aký je rozdiel v tom, ako to vyslovíte? Výslovnosť sa mení. Jazyk je sám o sebe nanajvýš flexibilný. Hovorený jazyk, to áno. Avšak písomná podoba nie až v takej miere. No niekedy sa mení aj táto písomná podoba. Bože môj, to však nie je nič v porovnaní s hovorovým jazykom! Akcent, variácie, alebo výslovnosť – veľmi flexibilná vec. Takže aký je rozdiel v tom, ako to vyslovíte?  V prípade, že chcem správne vysloviť meno nejakého človeka, robím to presne tak, ako on sám. Myslím, že on by to mal vedieť (smeje sa). [[Rod Atreidov|Atreides]] je Átreus - rodina Átreova z gréckej mytológie. 

(výslovnosť)... To nevystihuje podstatu.

'''O: Aká je Vaša koncepcia "súčasnosti"?'''

FH: Verím, že jedinou cestou, ako sa dá vyrovnať s chaotickým vnímaním času, ktoré má naša spoločnosť, rovnako ako s chaotickým chápaním fungovania vesmíru... – naša súčasná spoločnosť je absolutistická. Sú čudnou skupinou postavičiek - ... je to v rovnováhe.

'''O: Ste surfer. Vždy ti prevísajú prsty cez surf (ležérny spôsob jazdy – pozn. prekl.). To je prístup, ktorý máš. Skutočná otázka znie, ako sa vyrovnáš s integráciou minulosti s prítomnosťou v takej miere, že nebudeš opakovať svoje chyby.'''

(MacKenzie cituje populárny koncept lineárneho času.)

FH: Samozrejme, rozmýšľaš v lineárnom pojatí. Si chytený v lineárnom čase (smeje sa). Čas je rieka... (smeje sa) nezmysel!

(Knižnica FH v obývačke zahŕňa každé vydanie, edíciu a jazykovú mutáciu všetkých kníh, ktoré mu kedy boli publikované.)

FH: Toto je jedinečnosť tejto kolekcie publikácií. Inak povedané, musím mať kópiu každej knihy. Potrebujem  to – niekto ma môže požiadať o udelenie určitých práv na niečo, čo som napísal. A ja mám “negatívy“ práve tu.

''"[[Duna (kniha)|Duna]]"'' a zopár ďalších kníh vyšli v [[Duna (Japonsko)|japonštine]], [[Duna (Švédsko)|švédštine]], [[Duna (Taliansko)|taliančine]], [[Duna (Francúzsko)|francúzštine]], [[Duna (Nemecko)|nemčine]], [[Duna (Španielsko)|španielčine]], [[Duna (Holandsko)|holandštine]] a [[Duna (Brazília)|portugalštine]], táto knižnica to všetko pokrýva. Ešte to nevyšlo v Urdu. Urdu je zaujímavý jazyk. Urdu je svetový jazyk, kde prvé vydanie vychádza v “mäkkom” obale a v najväčšom náklade na svete. (V zámorí sa každá kniha predáva najskôr v “tvrdom” obale – jej cena je dosť vysoká – a až po jednom roku sa smie vydať aj v lacnejšom “mäkkom” obale – pozn. preklad.) Vôbec neuvažujú, ani trochu, nad vydaním 5 - 10 miliónov kópii v rámci prvého vydania. Keď som tam bol naposledy (India), tak tie knihy by sa predávali za 10 až 90 centov.

Povedzme, že sa chystáš kúpiť slovník. Máme 4-zväzkový Anglicko-Urdu a Urdu-Anglický. Myslím, že stojí 2 a pol dolára za všetky 4 zväzky. Úbohá kvalita tlače.

(Týkajúce sa súčasného rozvoja Herbertovej nehnuteľnosti:)

FH: Rozvíjame evolučný koncept, ktorý vyzerá, ako keby ho sem práve niekto dotiahol. A my postupujeme s ním.

Mentálnou brzdou, ktorú naša spoločnosť má, je fakt, že táto spoločnosť je plná ľudí, na ktorých sa prejavuje tzv. vypínačový efekt. Zapni vypínač - a už to je. Ale svet takto nefunguje, ani náš vesmír. Náš vesmír funguje na základe periód a evolúcie. To znamená, že môžete začať vytvárať jednu vec, náhle sa však podmienky zmenia a dopracujete sa k veci úplne inej.

Ale my sme uväznení v imaginárnej hranici vývoja. Zoberme si len bazén v rámci dvojfunkčného domu. Celý koncept bazéna, respektíve vodnej nádrže, je možné využiť viacerými cestami. Tam, kde vidíte tesárčinu, sú slnečné kolektory. Tie kolektory budú na oboch stranách. V noci plánujem použiť vodu z nádrže - 30,000 galónov – ako zásobáreň tepla pre skleník. Vodnú nádrž prehrejeme počas dňa – obyčajne plávame ráno – tak môžeme cez noc stiahnuť 20 stupňov z 30,000 galónov, ktoré vyhrejú skleník s pomocou malého radiátora a púmp. Dokonca by tu bola možnosť pohonu týchto púmp pomocou malého veterného generátora.

Mám nadväzujúci plán na nasledujúcich 5 rokov, chcem dať počítač do tej malej bočnej izby a následne plánujem nabehnutie tohoto domu na počítačový systém. To jest, so senzorom na každom tepelnom výstupe do kotla. Kontrolujúc každý ventil z počítača, popri iných veciach. S tohto rohu ideme vyviesť komín spolu s veľkými Fisherovými kachľami pod schodmi prekrytými plentou. Taktiež položíme trubky dole ku kotlu. Následne namontujeme dosť silný odsávač-ventilátor do potrubia celkom nadol, pretože ventilátory pracujú lepšie keď ťahajú, ako keď tlačia. A taktiež dáme ďalší vysokotlakový ventilátor do rozvodného systému  kotla. Nebol to celkom nový kotol, keď sme ho dostali.

Doposiaľ sa nám podarilo zredukovať spotrebu olejového paliva v tomto dome o tretinu. To čo sa chystáme urobiť je nielen monitorovanie veľkých Fisherových kachieľ – tie veľké kachle dole, spaľujúce drevo – ale aj monitorovanie samotného kotla spolu zo všetkými ventilmi pomocou počítača. Počítače sú krásne na idiotskú prácu, viete – len si sadni sem a dávaj pozor na problémy.

Poznám veľa budov, kde to tak robia. My zmenšíme spotrebu paliva o ďalších aspoň 50 percent z hodnoty, na ktorej bola. Ale našim cieľom je vytvoriť niečo, čo poskytuje veľmi vysokú kvalitu bývania a relatívne malé využívanie... energetického systému.

Nemierim len na teba, Pete. Poukazujem na ľudí, ktorí robia deštruktívne rozhodnutia. Ale nechcem vám hovoriť o niečom, čo by som nevedel demonštrovať. Nie som si úplne istý vo všetkých veciach, ktoré sa chystáme urobiť. Napríklad sme urobili malý experiment s metánom. Metán je skvelý na úsporu, ak máte lacný spôsob jeho kompresie. Vidíte, máte na uváženie viacnásobné energetické potreby. Šoférujeme dieselový automobil. Je to drahá investícia, ale je to vlastne najlacnejší automobil, aký som kedy vlastnil. Mohol by som ho predať hneď teraz za viac, ako sme zaň zaplatili.

To auto (Mercedes Benz) má najmenšie náklady na údržbu spomedzi všetkých ostatných áut na svete. Jeho údržba je najekonomickejšia. Náklady na produkciu nafty sú približne iba jednou tretinou energie potrebnej na produkciu rovnakého množstva benzínu. Museli by ste prejsť asi 90 míľ na jeden galón benzínu aby ste sa vyrovnali mne v... palivové energetické požiadavky. To auto pobeží 400,000 míľ a my ho v tej dobe budeme musieť vymeniť.

V USA máme problémy dostať k nám nejakého remeselníka, ktorý by zapracoval na našom veternom mlyne. Pred dvoma rokmi som si ja a jeden môj dobrý priateľ sadli a rozhodli sme sa, že toto zariadenie kompletne prestaviame. Tak sme sa zbavili všetkého, čo sme vedeli o veterných mlynoch - "Nevieme nič o veterných mlynoch." – a spýtali sme sa sami seba: "Čo vieme o pohyboch vetra?"

Som pilot a okamžite som sa vrhol do aerodynamiky. Spolu s mojím priateľom sme postavili počiatočný model, ktorý sa však rozpadol na kusy. Potreboval som ložiská. Vylepšili sme to a postavili nový model, aby sme otestovali nový koncept, do ktorého sme zahrnuli cestu vstupného profilu. Aby sme to dosiahli, urobili sme množstvo krokov v použití vetra na tvorbu energie. To je nepochybné.

Máme mlyn, ktorý začína produkovať – dobre, závisí to na tom, ako ho postavíte – začína produkovať použiteľnú elektrinu už pri vetre s rýchlosťou okolo piatich uzlov. Ale, veľmi dôležité je, aby sa dal použiť aj pri plnom ťahu, a to pri vetre okolo 50 uzlov. Iné veterné mlyny „prišli o perie“ alebo boli rozbité na kúsky, ale ten náš stále produkoval elektrinu.

Máme vážne problémy so získaním výrobcu v tejto krajine. Fakticky sme už len maličký kúsok od cesty do Japonska.

Japonsko je v energetickej kríze. Sme skoro pripravení tam ísť a povedať: "V Spojených štátoch nemôžeme nikoho nájsť aby to urobil. Tu to máte." Nechcem na tom zarobiť milión babiek. Dokonca sa ani nechcem stať bohatým. Len chcem, aby sa to vyrábalo, pretože viem, že to potrebujeme.

Neverím v štiepnu silu pre výrobu elektriny – nie pre bežné dôvody. Strašne rád by som postavil štiepnu elektráreň na tvorbu elektriny. Viem, že energiu musíme niekde nájsť. Hovorím, že štiepnu skôr ako fúznu, pretože ani v tom som si nie istý, ale to už je z iného súdka.

Atómové reaktory sú iba aktom zúfalstva, ktorý nám spôsobí enormné problémy – ENORMNÉ problémy. Odsudzujeme deti našich potomkov – mnoho ďalších generácií - deti detí, ktorých DETI nás budú preklínať. Ak naša spoločnosť bude pokračovať s atómovými reaktormi, naši potomci prepíšu knihu histórie a vymažú pár mien. Preorú naše cintoríny, aby mohli použiť kosti na výrobu svojho porcelánu.        

'''O: Kde je chyba jadrových reaktorov?'''

Sú to terče. Vstupujeme do obdobia obrovskej sociálnej nespokojnosti v globálnom meradle. Práve teraz, jedna osoba, jeden kamikadze... hovorím, že vstupujeme do obdobia kamikadze. Pokiaľ nemáme preventívny spôsob ako by sme mohli pilota kamikadze zastaviť v zásahu jeho cieľa, nemáme ani spôsob ako mu zabrániť v zasiahnutí prezidenta.

Práve teraz by jeden človek v malom lietadle, naloženom výbušninami, mohol celé povodie rieky Kolumbie (hlavný tok tejto rieky rozdeľuje štát Washington a Oregon) urobiť neobývateľným – od Hanfordu až sem. (Zrejme zásahom priehrady – pozn. editora.)

Vec, ktorá ma skutočne žerie nie je fakt, že pokračujeme s jadrovými reaktormi, ale že ich nechávame bez zariadení protileteckej obrany a radarov okolo našich  existujúcich atómových elektrární.  A my nemáme taký obranný systém, ktorý by ich zabezpečoval. Je to absolútna stupidita.

Keď tvrdíte, že máte okolo týchto atómových elektrární stráže a ochranné systémy, je v tom predpoklad, ktorý historicky nebol nikdy správny. To je, že všetky vaše stráže a vaše ochranky sú ABSOLÚTNE – pôsobivé slovo - dôveryhodné. Že sa nikdy nezbláznia, či niečo podobné. Tvrdíte všetky tieto veci – podobné ako: "My nemáme tento spôsob ochranného systému."

A potom, kto to naprogramoval? Kto vytvoril software? (smiech) Kto je váš vrátnik?

To, čo tu robíme, je ultimatívne budovanie systému, v ktorom je nutná absolútna ochrana. Ale my nemáme žiadnu absolútnu ochranu. Následky absencie absolútnej ochrany sú horšie, ako keby sme to len tak nechali ísť do pekla a zostali by sme bez energie. Vrátili sa k spaľovaniu dreva, uhlia a podobným nepríjemným veciam.

Weyerhaeuser (veľký drevospracovateľský podnik so sídlom v štáte Washington) napríklad, vyvinul excelentný, relatívne lacný systém na prestavbu podkrovia v mestskom byte na skleník s termosklami. Takýto skleník s termosklami v podkroví má niekoľko skutočne milých výhod. Jedna výhoda je, že v rôznych obdobiach, dokonca i v tomto, máte nezvyklo dosť tepla – malý ventilátor ho môže rozohnať do ostatných častí domu. Po druhé, môžete pestovať svoju vlastnú zimnú zeleninu a podobne. Takže zredukujete existujúce náklady na prepravu.

Poviem vám ďalšiu vec, prečo mierime k atómovému štiepeniu. Sme klamaní v samotnom základnom dôvode, prečo ich staviame (atómové elektrárne). Úžasné, obrovské, Hitlerovské, gigantické klamstvá. Skutočný dôvod je ten, že máte stabilný trh, ľudí, ktorí ho nebudú využívať. V týchto podmienkach platí: čím väčšia kapitalizácia, tým väčší je profit. Takže je vytvorená voľba pre výkon tohto spôsobu vysokej kapitalizácie.

Posúďte alternatívny príklad, a síce ten veterný mlyn, ktorý sme vyvinuli.  – Je to úžasný nástroj na zavlažovanie vyvýšenín a hrebeňov popri rieke Columbia. Pretože náš mlyn má vysoký krútiaci moment pri nulových otáčkach, skvele sa hodí na pumpovanie vody. Mohli by sme čerpať vodu z toku rieky Columbia a pumpovať ju pomocou veternej energie a tak podporovať už existujúce systémy, ktoré nestoja za nič. Toto by viedlo k vyššiemu maximálnemu výkonu existujúceho hydroelektrického systému iba s použitím tohoto jednoduchého veterného mlynu, ktorý sme navrhli.

Veci môžu byť postavené megalomansky. Mohli by sme ich postaviť tak vysoké, ako je World Trade Center v New Yorku, ak by sme chceli...

'''O: Také veľké?'''

FH: Ó, áno. Sto poschodí vysoký veterný mlyn by nebol ničím oproti nášmu modelu. Mohli by sme to sprevádzkovať do piatich rokov. Takže by sme mohli vyhovieť požiadavke (po elektrine). Avšak kapitalizačný systém by z takejto energetickej produkcie nemal výhody. Neviem o tom, že by niekto vôbec uvažoval tento systém použiť.

Muž v Minnesote, ktorý vyvinul spôsob ako ušetriť približne 25 % prírodného paliva v rámci vykurovania domácností - a to vo všetkých, ktoré jeho systém používali - sa už 5 rokov snaží nájsť uplatnenie na trhu. Jedná sa o jednoduchý izolačný systém. Kontrolné (regulačné) agentúry sú ale obyčajne kontrolované práve priemyslom, ktorý majú regulovať. Takže veľmi lacný, veľmi jednoduchý izolačný systém, ktorý by zredukoval spotrebu prírodného paliva o 20 až 25 % celonárodne (a nainštalovať je to tak jednoduché; domáci remeselník by mohol celú to hlúpu vec realizovať). Celých 5 rokov sa snaží dostať licenciu. Dve veľké mestá v Spojených Štátoch - Mobile (Alabama) a Detroit (Michigan) – to testovali a zistili, že je to nádherne fungujúci systém. Funguje to. Pracuje to tak, ako povedal, že to pracovať bude.

Ale vyzerá to tak, že v Spojených Štátoch sú asi osobitné záujmy, ktoré majú tendenciu potláčať nové, fungujúce technológie.

To je dôvod, prečo pravdepodobne budeme musieť ísť do Japonska (s návrhom veterného mlyna).

Vec, ktorú konzumná spoločnosť v USA nedokáže vnímať, je vzájomne dohovorená nadvláda spoločností spracovávajúcich ropu, oceliarní a automobilových výrobcov. (smeje sa) Čo je dobré pre General Motors, nie je nutne dobré aj pre štát. Mohlo by byť, ale nie nevyhnutne.

Želám si, aby General Motors vyrobili auto, ktoré by som mohol používať. Mám Mercedes 300 diesel. Moja spotreba je galón na 25 míľ v meste a na 30 na diaľnici.

(Editorova poznámka: rôzne informácie o predaji Mercedesu, cenách a pod. sú vynechané z prepisu.)

Problém s metánom, propánom a ďalšími prírodnými plynmi je energia potrebná na ich kompresiu. Kde metán bezkonkurenčne vedie, je stacionárne štádium. Povedzme, že máte interný spaľovací motor na rozbehnutie elektrického generátora. Ak máte takú možnosť, je metán v tomto prípade ideálne palivo. Môžete zobrať chladič z vášho motora, z interného spaľovacieho motora, a napojiť ho trubkami cez váš metánový generátor. Tak sa stane, že chladič beží pri optimáInej teplote pre plynové motory. Má optimálnu teplotu pre dosiahnutie maximálnej produkcie metánového plynu z vášho metánového motora. Takže získate symbiotické partnerstvo medzi motorom a produkciou metánu.

Sedíte na jednom mieste; nepotrebujete ho stlačiť – môžete využiť relatívne nízke kompresné stupne na uskladnenie paliva. Je to ideálne napríklad pre mestá. Bol by to úžasný spôsob, takto to urobiť. Alkohol môže byť lepší, neviem. Záleží na skupine.

'''O: Pozrime sa na súčasný moderný džihád. Čo leží pred nami?'''

FH: Bude veľa násilia a sklamania. Nie je to jednoduchá, izolovaná vec. Jeden z faktorov, ktorý je v tom zahrnutý, je informačná explózia. Veľmi pravdepodobne budú mať počítače väčší vplyv na našu spoločnosť - zahŕňajúc tento svet v najbližších 35 rokoch - ako ovládnutie ohňa. Počítače vytvoria obrovský rozdiel.

Zájdem ešte ďalej. Myslím, že sa blížime k biologickému spojeniu medzi človekom a počítačom. Počítač sa vrúti do všetkých sfér života, vrátane toho, čo vnímame ako našu individuálnu slobodu. V momente, keď dokážeme urobiť modelovú simuláciu segmentu spoločnosti, je možné predpokladať, že následne to budeme schopní zameriavať na stále menšie a menšie skupiny. Takže eventuálne budeme schopní povedať, čo... budete mať použitie. Vidíte, nejedná sa o celkom zlú vec. Budeme schopní určiť, aká bude energetická požiadavka mesta Seattle. Budeme schopní určiť, aká bude energetická požiadavka okresu Mount Baker. Budeme schopní určiť, aká bude energetická požiadavka Peta MacKenzieho.

Ale budete tiež môcť prehovárať, nahovoriť Peta MacKenzieho na kúpu "X". Budete poznať jeho slabosti, áno. Druhou stranou mince je, historicky, že vždy, keď sa také niečo stalo, mali ľudia tendenciu vytvoriť si proti tomu obranu.

'''O: V televízií majú práve teraz problémy s predajom vecí prostredníctvom televíznych reklám.'''

FH: Dobré!

(smeje sa) Áno. (smeje sa) Je to jeden z nevysloviteľných príbehov. Že televízne reklamy sa stávajú menej a menej efektívne.

'''O: Prečo k tomu dochádza?'''

FH: Nuž, prehovárajú ťa, aby si si niečo kúpil prostredníctvom reklamy. Skúšaš to a uvedomíš si, že to nefunguje tak, ako ti povedali, že by to malo. Pri štvrtom, piatom, šiestom alebo siedmom pokuse sa to stane; závisí to na tvojom prahu odporu... (smeje sa)

'''O: Nakoniec si to uvedomíš.'''

FH: (smeje sa) Áno. TV nie je celkom zlá, ó, to nie.

'''O: Ale reklamy sú.'''

FH: Nie nevyhnutne. Neznamená to, že keď niektoré sú zlé, sú také všetky. Neznamená to ani, že ak veľa produktov je zlých, sú také všetky.

(Beverly Herbertová, Frankova žena, hovorí o zubnej paste. MacKenzie tvrdí, že používa Colgate, hlavne preto, že jeho matke raz povedal jej zubár, že je to najlepší produkt.)

Aha!

(Beverly: Nuž, stomatológia sa zmenila. Mnoho mladých zubárov odporúča nepoužívať vôbec žiadny zubný prášok. Alebo ak nejaký používate, používať len veľmi jemný.)

FH: Chcel som vyniesť na svetlo aj tú vec s fluoridom. Ľudské bytosti sú súčasťou dlhodobého, rozsiahleho experimentu, ako to ja volám. Nevieme, aký dlhý je efekt fluoridu v týchto formách na náš organizmus. Je jasné, že strednodobé používanie fluoridu nemá vôbec žiadne negatívne dopady. V skutočnosti pomáha. Znižuje počet zubných kazov. Ale čo prinesie dlhodobé užívanie? Je tu genetický efekt? Nedôjde kôli tomu k následnému vzostupu nejakého druhu zdravotného problému? To ešte nevieme.

'''O: Keď tieto otázky budú zodpovedané, bude už príliš neskoro.'''

FH: Globálne tu sú a boli tu celé stáročia. Pracujem na knihe, ktorú vydám na budúci rok. Volá sa  "Experiment Dosada." Zaoberá sa masívnym psychologickým experimentom na veľkej populácii bez jej vedomia a súhlasu. Asociácie sú všade okolo nás. Vidíte, môžete to napísať ako science-fiction, pretože hovoríte o inom svete, iných ľuďoch. Deje sa to na mieste ďaleko od vás. (smeje sa) Realita sa vráti neskôr.

Toto je na rozpracovanie nanajvýš zaujímavá oblasť. Veľa ľudí si myslí, že science-fiction zomrela. Že sme napísali všetko. Pripomenuli mi kongresmana z roku 1890, ktorý chcel zatvoriť patentový úrad pretože sa verilo, že sme už všetko vymysleli. Skutočne to urobil. Je to pravdivý príbeh.

(Poznámka: MacKenzieho priateľ, ktorý vedel o konaní sa tohoto interview , požiadal MacKenzieho, aby položil nasledujúcu otázku. Ten priateľ predpovedal, že Herbertova odpoveď bude "voda")

'''O: Čo je váš najobľúbenejší nápoj?'''

FH: Obľúbený nápoj? Môj bože, to záleží na tom, čo práve robím. Niekedy mám rád pivo, niekedy mám rád vodu a niekedy víno. Viete, nápoj, ktorý pijete, závisí na situácii, v ktorej sa práve nachádzate. Dávate si skvelú francúzsku večeru? Mohli by ste chcieť Bordeaux, ročník 1961.

'''O: Správne, nebudem sŕkať Gatorade s prezidentovou ženou.'''

FH: Prečo nie? Môže byť práve horúci deň vo Washingtone DC a ty si potrebuješ doplniť minerály. Preto to môže byť nápoj prvej voľby, daný osobitnými podmienkami. Všetky tieto otázky sú scestné, pretože záleží na podmienkach.

'''O: Existuje nejaký spôsob, ako by sme sa mohli odpútať od dohody uzavretej s vesmírom a sami fungovať viac ako rekordér, než ako iba playback?'''

FH: Ó, ja myslím, že fungujeme. Sme viac ako playback. Sme viac ako playback, pretože máme tú inú vec, ktorá skutočne ešte nikdy nebola definovaná – a dúfam, že nikdy nebude – meno ktorej je vedomie. Môžeme vidieť samých seba. Môžeme sa dokonca vidieť tak, ako nás niekedy vidia ostatní.

Sme produkty tejto planéty, v podstate, vo veľmi reálnej podstate. Sme kondicionovaní touto planétou. Žijeme 9 mesiacov v životodarnom oceáne, kde chémia našich matiek je kondicionovaná rytmom planéty. Sme zvieratá, ktoré boli kondicionované pre vývin na tejto planéte.

'''O: Nie sme iba telá.'''

FH: To nehovorím. Toto nie je prevzatie toho, čo hovorím. Ale tvrdím, že toto je faktor, veľmi dôležitý faktor, o ktorom hovorím. Chémia našich matiek má veľmi dôležitý počiatočný vplyv. A počiatočný vplyv býva najdôležitejší. ... Nemyslím, že tu sú o tom nejaké pochybnosti. Žijeme vo variáciách životodarnej chémie našich matiek po dobu deviatich mesiacov.

Môžete zobrať mušľu z pláže pri oceáne a preniesť ju do akvária so slanou vodou v Chicagu. Určitý čas žije v rytme prílivu z miesta svojho pôvodu. Následne prechádza na prílivový rytmus Chicaga. Vylezie von vždy, keď je v Chicagu vysoký príliv. Takže to v danom okamihu meria pohyby Slnka a Mesiaca. Dokáže ich vycítiť. My sme, ako som raz povedal, mušle v okrajovom prúde vesmíru. Naozaj sme.

Neprišli sme k slovu lunacy (angl. výraz pre šialenstvo, príbuzný so slovom lunar – mesačný; pozn. editora) náhodou. Vo väčších mestách je spln časom, kedy sú požiarnici a členovia policajného zboru v najvyššej pohotovosti – kvôli šialenstvu. Urobil som si menší prieskum medzi barmanmi v San Franciscu. Títo barmani – prakticky bez výnimky – mali zákazníkov, ktorí navštevovali bary zásadne iba počas splnu.  Sú to ľudia splnu.

Vibrujeme rytmom našej planéty, to je to, čo tvrdím. Opak by bol neprirodzený.

'''O: Aká bol príspevok vašej rodiny k "Dune"?'''

FH: Keď som sa potreboval ponoriť do práce na knihe, Bev mi držala svet od tela. Taktiež mi pomáhala nájsť nejaké zdrojové materiály. Dobre ma kŕmi. Keď mi ráno keď píšem telefonujú ľudia, hovorí im, že práve nemôžem prísť k telefónu.

Mám napríklad veľmi dobrého priateľa v Kalifornii, Dona ... , bývalý kritik a knižný editor pre “The San Francisco Examiner“, ktorý ma vždy upozornil na prichádzajúcu knihu, keď som po niečom pátral – je tu niečo, čo by ma mohlo zaujímať.

'''O: Aké bolo toto pátranie rozsiahle?'''

FH: Strávil som asi rok v Kongresovej knižnici. Ďalších šesť rokov som pracoval na celej knihe ("Duna"). Zahĺbil som sa do moslimskej a arabskej histórie veľmi hlboko. Urobil som rozsiahlu štúdiu o arabskej histórií. Taktiež som využil knižnicu Britského múzea. Žil som v púšti. A robil som počas týchto šiestich rokov mnoho ďalších vecí. Nemyslite si ale, že to bolo všetko, čo som urobil. Ale urobil som prieskum vtesnaný to obdobia šiestich rokov (od 1959 do 1965).

'''O: Ako ste si tento cieľ dokázal udržať, keď konečné termíny boli v termínoch rokov namiesto hodín?'''

FH: Nuž, skutočne musíš nabehnúť na systém. Používaš vedomie, pamäť a podobne. Avšak tieto “nálepkové“ spôsoby sú iba približné.

'''O: Vaša káva je skvelá. Kiež by som mal recept.'''

FH: Hocikto ho môže mať. Len sa pýtajte na meno Joseph Kittay v Good Coffee Co. (Seattle) a povedzte, "Chcem toho libru." (doslova "zmes Franka Herberta.") Naraz musíme kupovať okolo 50 libier, ale zmrazená zostáva dobrá. Máme niekoľko priateľov v okolí, ktorí ju tiež kupujú. Naozaj, nabudúce, keď tam pôjdeme (do Seattlu), chystáme sa odniesť ich objednávky.

Toto je najlacnejší spôsob, ako sa dnes dá kúpiť káva. Nie je to presne veľkoobchod. Ale kupujete vo väčších množstvách a odpočítajú vám asi 10 až 15 percent. Navyše, libra tejto kávy vychádza približne o jednu tretinu lacnejšie ako rovnaké množstvo inej kávy. Takže odpočítajte túto čiastku z ceny. Je to skutočne najlacnejší spôsob kupovania kávy.

Ak ju chceš, len povedz Joeovi, že by si rád moju značku. Na jej vývoji som pracoval kôpku rokov. Ako vonia, tak aj chutí. Strávil som niekoľko rokov výskumom vo vinárstve, vo vinárenskom priemysle. Do styku s výrobou vína som sa dostal v Kalifornií, študujúc ho a diskutujúc o ňom až dovtedy, kým sa mi nevytvorili adekvátne chuťové bunky.

Julius (priateľ) mi raz povedal niečo, čo ma skutočne zasiahlo. Povedal: "V západnej kultúre, respektíve v jej väčšine, sa považuje za slabosť a prostoduchosť, trénovať zmysel pre rozoznávanie dobrého jedla." Rozvíjať túto schopnosť. (smeje sa) A tak je to správne – vskutku. Je to tiež pekne ekonomicky nebezpečné. Pretože ak by ste mali vyvinutú schopnosť posudzovať dobré jedlo, začali by ste požadovať od potravinárskeho priemyslu veci, ktoré tento subjekt nie je ochotný poskytnúť. (smeje sa)

Čo sme urobili na základe tejto... (štúdie) bolo, že sme kúpili v San Franciscu 20 druhov kávy po osminke libry. A aj takú malú antikoróznu kvapkajúcu vec, ktorá vedela pripraviť šálku kávy, a urobili sme si ochutnávaciu párty. Sadli sme si a pripravili šálku kávy. Po tom, ako každý ochutnal svoju mokka kávu, došlo k pokusom o jej opísanie. Chutilo to ako čokoláda v zmysle ťažkého aromatického vnemu a plnosti, akú by ste očakávali od čokolády? Bola slabá a kyslá? Aké to vlastne bolo? Zredukovali sme to do slov. Tak, aby sme ju mohli opísať neskôr. Potom sme chute začali zmiešavať. Trošku kyslej, trošku tmavej praženej, trošku z Viedenskej praženej, meniac zloženie celej zmesi. Nakoniec sme dospeli k ÚŽASNEJ káve, ktorú môžete piť iba hrnček raz za čas, lebo inak by dlho nevydržala. (smeje sa)  Rýchlo sme ju poslali do čerta. Takže sme sa toho zbavili a namiešali zmes s vysokým podielom skôr kyslej ľahko a stredne praženej kávy. Stredne pražená horská káva tvorí asi 60% tejto zmesi. Potom sme pridali “ťažšie“ ingrediencie s niektorých tmavšie pražených. Bolo tam napríklad veľmi malé množstvo francúzskej praženej. Bolo to k zlosti, vidíte, ktorý druh... kvôli chuti zrniek.

(MacKenzie sa musí ospravedlniť a pýta sa kde presne je jeho "sociálna príslušnosť".)

Tamto. My to voláme "eufemizmus." (Pojem používaný na zmäkčenie významu slova, ktoré je inak spoločensky menej prijateľné. - pozn. prekl.)

'''O: Kto je režisérom "Duny"? (Poznámka: V podkladoch k plánovanému filmu založenému na knihe; je to VEĽMI pre Davida Lyncha.)'''

FH: [[Alexandro Jodorowsky]]. Je to Poľský Mexičan (smiech). Je to skvelý chlapík. Videl som scenár a je to po čertoch dobrý scenár. Uverím tomu, keď to uvidím.

'''O: Myslíte, že bude mať dostatočnú úroveň?'''

FH: Ako to vieš? Ako to môžeš v tomto štádiu povedať? Ani neviem, či sa im to podarí dokončiť. Vo filmovom priemysle si o filme nemôžeš byť istý až do chvíle, kým nedorazí to tvojho domu. Potom sa dá vyniesť verdikt. A verdikty sú taktiež veľmi osobné. Takže čo môžeš vopred povedať? Dobre, keď raz začnú hlavnú produkciu  - to je vtedy, keď dostanú hercov na javisko - zavolajú si ma ako technického poradcu. Naposledy som počul, že sa ide filmovať do Alžírska, ale určite to neviem.

Idem priviesť celé družstvo tancujúcich drakov z Čínskej štvrte, aby hrali červa! (smeje sa)

'''O: Pri Šaj-hulúdovi, myslím, že ste to vystihli!'''

FH: Vlastne ani neviem, ako to idú urobiť. Dokonca si myslím, že sa ešte nerozhodli. Viem, že DeLaurentis to do čerta skoro kúpil. Boli tu o to ťahanice, hneď  potom, ako sme sa toto leto vrátili z Francúzska.

'''O: Potom Jodorowsky musí byť ťažký kaliber.'''

FH: Hej. Podarilo sa mu natočiť zopár filmov, ktoré rozvírili umelecké vody: "El Topo", "Magic Month." Veď je dnes v Spojených Štátoch aj dosť žiadaný.

'''O: Je trilógia "Duna" kompletná?'''

FH: Myslel som si, že je. Ale teraz pociťujem na seba veľký tlak, aby som sa k nej vrátil. Necítim voči tomu odpor, ale neurobil by som to IBA preto, že to ľudia odo mňa chcú. Musím chcieť ja a musím mať koncept, z ktorého sa poskladá skutočne dobrý príbeh.

Vecou, ktorá ma zaujíma je, povedzme, vrátiť sa k postave Leta o takých 3,500 rokov neskôr. (S ohľadom na Letovu zdanlivú nesmrteľnosť:) Nie celkom, ale veľmi dlho žijúcej.

Mám takú teóriu, podľa ktorej sú hrdinovia pre ľudskú spoločnosť zlí. A superhrdinovia sú superzlí. Niektoré veci, ktoré napríklad urobil Kennedy, práve vychádzajú na povrch. Problém s hrdinami a superhrdinami spočíva v tom, že nespochybňujeme ich rozhodnutia.

'''O: (Hovory hrdinov:) Ako sa vyrovnávate s reakciami ľudí na váš úspech?'''

FH: Modely správania sa sú v našej spoločnosti veľmi pevne dané. Chvíľku som učil na Washingtonskej univerzite. A počas prvých dvoch hodín som všetky tieto ilúzie musel rozbiť. Povedať "kurva" štyri alebo päť krát, viete? A niekedy ešte horšie. Skutočne musíte robiť veci, ktoré rozbíjajú konvencie.

Minulý týždeň som sa chvíľu snažil presvedčiť jednu ženu, aby sa uchádzala o miesto prezidenta Americkej asociácie spisovateľov science fiction. Nie preto, že som nadmieru liberálny vo vzťahu k ženám, ale preto, že si myslím, že kondicionované rozdiely medzi mužmi a ženami v našej spoločnosti sú tak obrovské, že máme sklon vytvárať (do doby, kým ľudia nadobudnú 20 rokov) dva  rozdielne druhy. Nie, že by to boli skutočne dva rozdielne druhy, ale rozdiely v kondicionovaní sú také veľké, že vytvárajú rozdielne pohľady nazerania na náš vesmír, dané rozdielnosťami v pohlaviach.

Takže som bol veľmi sebecký. Chcel som ten druhý pohľad na organizáciu. Ale nemohol som zohnať žiadnych dobrovoľníkov.

(Fotograf Don Anderson vyťahuje otázku opakovania sa témy drog v Herbertovom diele.)

My ako spoločnosť, ako druhy, zvykneme uvažovať o drogách ako o nemorálnych a spoločensky neakceptovateľných - náš vzťah k nim je negatívny. Je iba jedna droga v našej spoločnosti, ktorá spôsobí, že ak sa skutočne staneš závislým a ak prejdeš na liečbu šokom (absolútne odoprenie drogy namiesto postupného znižovania dávky. – pozn. prekl.), si odsúdený na smrť. Zomrie sa vždy – a to je alkohol. Nie heroín, ale alkohol.

Ak ste závislá osoba, ktorá nabehla na liečbu šokom, heroín zabíja len veľmi zriedka. Je to tvrdá cesta, ale nezomiera sa na to. Ale skutočný alkoholik zomrie vždy.

Taktiež sú v našej spoločnosti ohľadne drog určité dezinformácie. Nedávno bolo objavené niečo, o čom ak by si chvíľku rozmýšľal – čo som urobil pred dlhou dobou a o čom už dlhý čas píšem, vŕtajúc do toho – videl by si, že je to samozrejme pravda.

Nie je možné zastaviť všetky tie drogy, ktoré prúdia do krajiny, ale ak zadržíš aspoň ich časť, v podstate zvýšiš cenu toho, čo sa dostane na ulicu. A toto je skutočný problém tejto krajiny. Nie to, že ľudia užívajú drogy, ale že ľudia okrádajú spoločnosť, ktorá ich nepodporuje v ich návyku a tým pádom ide profit na účet organizovaného zločinu.

Hlavný zdroj závislých v našej spoločnosti – tri štvrtiny nových závislostí – sú bez nadsázky vytvorené už existujúcimi závislými, ktorí získavajú ďalších ľudí, vytvárajúc tak trh, ktorý by podporoval ich vlastné návyky. Existuje tu jednoduchá cesta ako predísť trom štvrtinám novo závislých v rámci tejto krajiny, a to odobratím profitu obchodu z drogami. Neeliminujeme problém, ale aspoň zredukujeme jeho dimenzie.

Je to medicínsky problém. Je to problém medicíny, sociológie a psychológie. Nejedná sa o problém kriminality.

'''O: Ako by ste sa cítil, keby sa voľne, ako riešenie, distribuovalo toto svinstvo zadarmo?'''

FH: Zadarmo, alebo za 50 centov v miestnej samoobsluhe, hej. Myslím, že toto by mohol byť hlavný spôsob ako znížiť dimenzie tohoto problému. Ale, samozrejme, existuje obchodný vzťah medzi tou časťou byrokracie, ktorá oprávňuje svoju existenciu bitím zlých ľudí berúcich drogy, vidíte, a sú to práve oni, kto nás pred týmito zlými ľuďmi chráni. Ale oni nás nechránia. Iba robia tento problém ešte horším.

Takže máš ... (agentúry pre uplatňovanie drogových zákonov) pocit, že nevedomky a niekedy dokonca aj otvorene pracujú pre organizovaný zločin. A zisky sú enormné. Vieš, čo sa stalo s heroínom, ktorý bol skonfiškovaný vo "Francúzskej spojke"? Zmizol z policajného skladu v New Yorku.

Zisky sú tak enormné, že si môžu kúpiť dokonca aj sestru vládnuceho monarchu. Môžu si kúpiť diplomatov a ich nepreskúmateľné vrecká. Kórejská ambasáda bola zatiahnutá do tohoto obchodu na celom svete. Môžu si kúpiť policajné sily vo väčších mestách po celých Spojených štátoch. Môžu si kúpiť pohraničné hliadky na celých pásoch hranice.

Myslím tým, že ponúknete piatim mužom dva milióny dolárov za prenesenie nákladu, ktorý vám zarobí 50 miliónov. A to je len špička ľadovca.

A mali sme si zobrať ponaučenie z lekcie menom prohibícia. Jedna z vecí, ktorú sme prohibíciou urobili, bolo odovzdanie dostatočného kapitálu do rúk organizovaného zločinu. Takže keď sme zrušili prohibíciu, mohli sa zamerať na niečo iné, čím sa stali tvrdé drogy. Ak to všetko nemôžeš zastaviť, ak nevyhľadáš všetkých... (dealerov) a neodpraceš to všetko z ulice, naše metódy, ak by aj svojimi výsledkami neboli tak strašné, boli by určite humorné. Sú extrémne pošetilé.

A verejnosť bola a je klamaná a klamaná a klamaná o efektivite tohto systému. To, čo tu máme, je určitý uzavretý systém ceny, ktorú závislý zaplatí za svoju fixáciu. Toto znamená, že nikdy neobjavíme konečný (vrchný) limit, ktorý závislý zaplatí. Obetovali by tvoj život, život tvojej matky, všetko tvoje vlastníctvo – všetko, k čomu sa môžu dostať ich ruky.

Ako vidíte, tvrdé drogy nie sú skutočný problém. Problémom je organizovaný zločin podporujúci obchod s tvrdými drogami. A gigantické klamstvá, ktoré boli povedané tejto spoločnosti zakopanou byrokraciou, ktorá ospravedlňuje svoju existenciu stále rozsiahlejšími klamstvami.

'''O: Čo je táto byrokracia?'''

FH: Sú to agentúry na boj proti drogám. Vidia samých seba ako kvázi-vojensko policajnú silu, ktorá nás ochraňuje od strašného démona na našej hranici. A veľmi dobre vedia, že to všetko nedokážu udržať vonku. Vždy, keď zadržia nejaké drogy, všetko čo urobia, je iba zvýšenie ceny zvyšku na ulici. Zvyšujú tlak na závislých, ktorý ich núti robiť stále väčšie zločiny, aby sa dostali k dostatku peňazí na nákup ich drogy.

V našej spoločnosti sa dejú niektoré čudné veci a táto je jedna z najčudnejších, pretože už sme cez to prešli  počas prohibície s alkoholom. Ale tento obchod s tvrdými drogami je vskutku šokujúci. Vytvárame nových závislých. 75% novo závislých ľudí je vytváraných týmto systémom. Zmena tohoto systému, odobratie profitu z neho, by neeliminovalo problém. Iba by ho zredukovalo do takých zvládnuteľných proporcií, kde by sme sa toho mohli chytiť a vyrovnať sa s tým ako s problémom medicínskym a psychologickým.

Nemôžme sa s týmto problémom vyrovnať CELKOVO, pokiaľ sa nachádza v jeho súčasných dimenziách. Hriešna aliancia medzi časťou byrokracie, ktorá by nás podľa predpokladu mala chrániť pred organizovaným zločinom, je TU.

'''O: Aké sú vaše plány?'''

FH: Napíšem z určitého pohľadu inú knihu. Mám pár nápadov (Bariéra Santaroga? - pozn. prekl.). Pracujem na tomto mieste a eventuálne budeme mať aj nejaké seminárne centrá. Snažíme sa byť tak konštruktívni, ako sa len dá.

Chcel by som zanechal dedičstvo: svet, ktorý je o kúsok lepší ako ten, ktorý som poznal ja.

Don chcel urobiť zopár fotiek. Prečo si neurobíme malú prechádzku?




''Copyright (c) 1977, 1997 Peter Sean MacKenzie. Všetky práva vyhradené. Do slovenského jazyka preložil Martin Hazucha (mhazucha@hotmail.com). Editor konečného textu Historik. Bez povolenia autora tohoto prekladu je jeho ďalšie šírenie zakázané.''



{{FH rozhovory}}



[[Kategorie:Články a rozhovory s Frankom Herbertom]]