Marha

Z Encyklopedie Duny
(Rozdíly mezi verzemi)
Přejít na: navigace, hledání
(zárodok budúcich fremenov)
(Ismael a legenda)
Řádka 4: Řádka 4:
 
Po roku života v skupine sa rozhodla, že sa stane Selimovou ženou a tak sa i o ďalší rok (175 P.G.) stalo. Počala jeho dieťa - syna menom [[El´hím]]. Selim sa však už jeho narodenia nedožil, zahynul pri konečnej konfrontácii s naíbom Dharthom a najatými žoldniermi v útrobách piesočného červa. Stal sa tak pre svoj ľud nesmrteľnou legendou.
 
Po roku života v skupine sa rozhodla, že sa stane Selimovou ženou a tak sa i o ďalší rok (175 P.G.) stalo. Počala jeho dieťa - syna menom [[El´hím]]. Selim sa však už jeho narodenia nedožil, zahynul pri konečnej konfrontácii s naíbom Dharthom a najatými žoldniermi v útrobách piesočného červa. Stal sa tak pre svoj ľud nesmrteľnou legendou.
  
Po smrti Selima Jazdca sa stal vodcom púštneho kmeňa Jafar. V roku 173 P.G. zachránil [[Tuka Keedaira]] a prijal do svojich radov skupinu zensunnitov na čele s [[Ismael]]om, ktorí utiekli z Poritrinu. Keď má Ismael rozhodnúť o Keedairovom osude, dáva mu milosť; veď zensunnitov vlastne nakoniec zachránil. Svojim rozhodnutím v očiach Jafara a Marhy značne stúpol a začali ho považovať za skutočného vodcu. V týchto mesiacoch došlo k spojeniu Selimovej vízie a viery v Budalláha, k zárodku, z ktorého vzišli [[fremeni]].</font>
+
Po smrti Selima Jazdca sa stal vodcom púštneho kmeňa Jafar. V roku 173 P.G. zachránil [[Tuka Keedaira]] a prijal do svojich radov skupinu zensunnitov na čele s [[Ismael]]om, ktorí utiekli z Poritrinu. Keď má Ismael rozhodnúť o Keedairovom osude, dáva mu milosť; veď zensunnitov vlastne nakoniec zachránil. Svojim rozhodnutím v očiach Jafara a Marhy značne stúpol a začali ho považovať za skutočného vodcu. V týchto mesiacoch došlo k spojeniu Selimovej vízie a viery v Budalláha, k zárodku, z ktorého vzišli [[fremeni]].
 +
 
 +
V roku 164 P.G., takmer 10 rokov od smeti Selima, Marha cítila, že jeho vízia slabne a jeho stúpenci strácajú cestu. Cítila, že nastal čas radikálnej zmeny. Ismaelovi ľudia skupinu posilnili, dodali jej novú krv a myšlienky. Sám Ismael bol vedúcou osobnosťou, no nebol to typ revolucionára. Trávila s ním veľa času diskusiou o náboženstve a filozofii a ich filozofické názory postupne dosiahly vzácnu zhodu - našli cestu ako spojiť buddislámsku vieru s legendou o Selimovi a každodenným tvrdým životom na Arrakis.
 +
<br>Pokúsila sa zistiť smer, ktorým by sa mali vybrať spoločným melanžovým tranzom. Počas neho jej syn El´hím uviazol v pukline plnej smrteľne jedovatých škorpiónov, no Ismael ho, vedený videním, zachránil. On sám bol pritom bodnutý mnohokrát, pričom každé jedno malo byť smrteľné. Prežil to a tak sa sam stál legendou.</font>
  
 
== Zdroje ==
 
== Zdroje ==

Verze z 27. 5. 2012, 14:09


Marha (Mahra) bola zensunnitka, žijúca v púšti Arrakis v období Služobníckeho džihádu. Zrejme sa narodila a detstvo prežila v kmeni naíba Dharthu, no v mladom veku utiekla, aby našla Selima Jazdca a pripojila sa k nemu (cca 177 P.G.). Úspešne sa jej podarilo zložiť skúšku a stala sa jedným zo Selimových nasledovníkov.

Po roku života v skupine sa rozhodla, že sa stane Selimovou ženou a tak sa i o ďalší rok (175 P.G.) stalo. Počala jeho dieťa - syna menom El´hím. Selim sa však už jeho narodenia nedožil, zahynul pri konečnej konfrontácii s naíbom Dharthom a najatými žoldniermi v útrobách piesočného červa. Stal sa tak pre svoj ľud nesmrteľnou legendou.

Po smrti Selima Jazdca sa stal vodcom púštneho kmeňa Jafar. V roku 173 P.G. zachránil Tuka Keedaira a prijal do svojich radov skupinu zensunnitov na čele s Ismaelom, ktorí utiekli z Poritrinu. Keď má Ismael rozhodnúť o Keedairovom osude, dáva mu milosť; veď zensunnitov vlastne nakoniec zachránil. Svojim rozhodnutím v očiach Jafara a Marhy značne stúpol a začali ho považovať za skutočného vodcu. V týchto mesiacoch došlo k spojeniu Selimovej vízie a viery v Budalláha, k zárodku, z ktorého vzišli fremeni.

V roku 164 P.G., takmer 10 rokov od smeti Selima, Marha cítila, že jeho vízia slabne a jeho stúpenci strácajú cestu. Cítila, že nastal čas radikálnej zmeny. Ismaelovi ľudia skupinu posilnili, dodali jej novú krv a myšlienky. Sám Ismael bol vedúcou osobnosťou, no nebol to typ revolucionára. Trávila s ním veľa času diskusiou o náboženstve a filozofii a ich filozofické názory postupne dosiahly vzácnu zhodu - našli cestu ako spojiť buddislámsku vieru s legendou o Selimovi a každodenným tvrdým životom na Arrakis.
Pokúsila sa zistiť smer, ktorým by sa mali vybrať spoločným melanžovým tranzom. Počas neho jej syn El´hím uviazol v pukline plnej smrteľne jedovatých škorpiónov, no Ismael ho, vedený videním, zachránil. On sám bol pritom bodnutý mnohokrát, pričom každé jedno malo byť smrteľné. Prežil to a tak sa sam stál legendou.

Zdroje