Iblis Ginjo: Porovnání verzí

Z Herbert's dune
>Historik
>Historik
(dopl)
(Není zobrazeno 22 mezilehlých verzí od stejného uživatele.)
Řádek 1: Řádek 1:
<font color="#A0A0A0">'''Iblis Ginjo'''
<font color="#A0A0A0">'''Iblis Ginjo''' bol ľudským dôverníkom [[Synchronizované svety|mysliacich strojov]] a pôsobil na planéte [[Zem]] najskôr ako stavebný otrok, no rýchlo sa vyšvihol a stal sa predákom. Bol vynikajúci rečník a dokázal svoje obecenstvo vždy strhnúť a presvedčiť ho o správnosti svojich slov. Na svojich podriadených používal práve túto metódu a odmeny, k násiliu sa uchyľoval nerád a vzácne - aj preto mu boli jeho otroci hlboko oddaní.


Bol ľudským dôverníkom [[Synchronizované svety|mysliacich strojov]] a pôsobil na planéte [[Zem]] najskôr ako stavebný otrok, no rýchlo sa vyšvihol a stal sa predákom. Bol vynikajúci rečník a dokázal svoje obecenstvo vždy strhnúť a presvedčiť ho o správnosti svojich slov. Na svojich podriadených používal práve túto metódu a odmeny, k násiliu sa uchyľoval nerád a vzácne - aj preto mu boli jeho otroci hlboko oddaní.
Na príkaz robota [[Erasma]] hľadal medzi otrokmi jedinca s nezávislosťou a vodcovskými sklonmi. Stretol sa tak so zajatou [[Serenou Služobníčkou]] a zistil, že je tehotná.</font>
 
 
 
<small>''„Reč je založená na predpoklade, že sa niekam dostanete, keď budete klásť jedno slovo za druhým.“''</small>
 
<small>'''Iblis Ginjo, poznámka na okraji ukradnutého zápisníka (HD:Sd)'''</small>
 
 
 
<font color="#A0A0A0">Vyhliadlo si ho podzemné hnutie odporu proti mysliacim strojom ako jedného z možných vodcov, a kontaktovalo ho s ponukou pridať sa k nim. Iblis sa obrátil s prosbou o radu na [[kogitor]]a [[Ekla]], a hľadal odpoveď na otázku, či odbojové hnutie môže zvrhnúť vládu mysliacich strojov. „Nič nie je nemožné,“ odpovedal mu Eklo a ukázal mu, že [[vzbura hrethgir|vzbura je možná]], a pri správnom vedení môže i uspieť. Bol to Eklo, ktorý Iblisovi povedal, že na porazenie strojov bude potrebná viac ako spoločenská či politická vzbura - musí to byť emócia zo samotného vnútra človeka, z toho, čo ho človekom robí - musí to byť náboženská revolúcia, svätý džihád. Iblis tak získal nový zmysel života a rozhodol sa založiť odbojovú bunku sám.
<br>Iróniou bolo, že žiadne podzemné hnutie neexistovalo - jednalo sa o stávku robota Erasma s [[Omniom]], ktorý chcel Všemysli dokázať, že žiaden človek nie je dokonale lojálny. Na túto možnosť ho Eklo upozornil.</font>
 
 
 
<small>''„Je náboženstvo pravé, ak nič nestojí a neprináša žiadne riziká?“''</small>
 
<small>'''Iblis Ginjo, poznámka na okraji ukradnutého zápisníka (HD:Sd)'''</small>
 
 
 
<font color="#A0A0A0">Iblis Ginjo začal na vzbure tvrdo a tajne pracovať. Zapojil svojich lojálnych robotníkov a s ich pomocou zabudovali do obrovskej fresky na oslavu [[Titán]]ov primitívne raketomety. ''(Ako sa mu to mohlo podariť bez vedomia Omnia a jeho všadeprítomných transočí? --[[Uživatel:Historik|historik]])'' Počet jednotlivých buniek neustále rástol, čakalo sa len na vhodný okamih. Ten prišiel v okamihu, kedy pred zrakmi otrokov zabil robot Erasmus dieťa Sereny Služobníčky a tá pri pokuse o jeho záchranu zničila strážneho robota...
<br>Iblis vydal príslušné príkazy a vzbura na Zemi sa rozhorela plnou silou.
 
Vzbúrenci planétu prakticky ovládli, zabili titána [[Ajax]]a a prinútili robota Erasma k úteku na [[Corrin]]. Serenu našiel Vorian Atreides, vtedy už na strane ľudí potom, čo sa dozvedel, ako ho jeho vlastný otec klamal a prikrášľoval históriu vo svoj vlastný prospech. Chcel ju odviezť na [[Salusa Secundus]], preč zo Synchronizovaných svetov. Hoci bol Iblis Ginjo spočiatku proti, aj on nakoniec musel uznať, že zostať na Zemi by bola samovražda a že Serena bude užitočnejšia pre ľudstvo ako tvár džihádu v rámci Ligy vznešených. Poveril vedením vzbury mnícha [[Akim]]a a odletel spolu s nimi. Zároveň vzal so sebou i telo Sereninho dieťaťa, ktoré sa mu podarilo uchovať v špeciálnej schránke - hodlal ho použiť ako symbol budúcej "svätej vojny" proti Omniovi.
 
Vorianovi Atreidovi sa podarilo sa mu loď a jej pasažierov úspešne dopraviť do cieľa cesty, na [[Salusa Secundus]]. Prijatie však nebolo slávnostné, ale podozrievavé - spočiatku ich považovali za možných špiónov Omnia. Serenu odviedol [[Manion Služobník|otec]] k [[Lívia Služobníčka|matke]], do [[Mesta introspekcie]], [[Vorian Atreides]] a Iblis Ginjo boli vzatí na výsluch.
 
V nasledujúcich týždňoch Iblis presadil vybudovanie mauzólea pre Maniona - jeho telo malo symbolizovať utrpenie miliárd obetí mysliacich strojov. Pasujúc sám seba do úlohy hovorcu Sereny Služobníčky, neustále prednášal o hrôzach, ktoré Omnius koná. [[Xavier Harkonnen]] mu však nedôveroval a považoval ho za zbabelca, ktorý nechal svojich spolubojovníkov napospas Omniovi - vtedy sa už vedelo, že na Zemi boli strojmi a [[kymek]]mi ľudia vyvraždení do posledného. Na ostatných však svojim fanatizmom a výrečnosťou zapôsobil. Začal verejne hlásať potrebu svätej vojny, džihádu, proti mysliacim strojom. Podporil preto návrh [[Xaviera Harkonnena]] použiť proti Omniovi a strojom na Zemi atómové zbrane. Parlament Ligy nakoniec tento útok odsúhlasil a následne bol i vykonaný - zo Zeme sa stala spálená, sterilizovaná planéta bez života.
 
Iblis Ginjo sa útoku na Zem nezúčastnil, no tento čas využil na posilnenie svojho postavenia v Lige vznešených.
 
 
 
Uplynulo 25 rokov Služobníckeho džihádu. V rokoch po zničení [[Zem]]e protiútokom Ligy vznešených sa Manion Služobník vzdal funkcie miestokráľa a na jeho miesto bola manifestačne zvolená Serena Služobníčka. Tá trvala na tom, že bude len „dočasnou miestokráľovnou“. Serena Služobníčka sa tak stala jeho symbolom, no zároveň i sotva viac ako bábkou v Iblisových rukách, rukách jej samozvaného politického prostredníka. Sám sa štylizoval do úlohy „Veľkého patriarchu Džihádu Sereny Služobníčky“ a postavil sa do čela [[Rady Džihádu]], mimoriadneho vládneho orgánu, ktorý vládne mimo dosahu Parlamentu Ligy. Vzal si za ženu [[Camiu Boro]], jedinú žijúcu následníčku posledného cisára [[Starého impéria]], v snahe ešte viac legitimizovať svoje postavenie.
<br>Po neúspešnom pokuse o atentát na Serenu Služobníčku, ktorý mu tiež poslúžil na prehĺbenie jej izolácie, založil svoju džihádsku políciu, nazývanú [[Džipol]], aby mohol sliediť po zradcoch ľudí a tajných sabotéroch. Mnohí z tých, ktorí boli v posledných rokoch uväznení však boli jeho politickí oponenti...
</font>


Na príkaz robota [[Erasma]] hľadal medzi otrokmi jedinca s nezávislosťou a vodcovskými sklonmi. Stretol sa tak so zajatou [[Serenou Služobníčkou]] a zistil, že je tehotná.


Vyhliadlo si ho podzemné hnutie odporu proti mysliacim strojom ako jedného z možných vodcov, a kontaktovalo ho s ponukou pridať sa k nim. Iblis sa obrátil s prosbou o radu na [[kogitor]]a [[Ekla]], a hľadal odpoveď na otázku, či odbojové hnutie môže zvrhnúť vládu mysliacich strojov. „Nič nie je nemožné,“ odpovedal mu Eklo a ukázal mu, že [[vzbura hrethgir|vzbura je možná]], a pri správnom vedení môže i uspieť. Iblis tak získal nový zmysel živvota a rozhodol sa založiť odbojovú bunku sám.</font>


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==
Řádek 14: Řádek 48:
== Zdroj ==
== Zdroj ==
*Herbert B., Anderson, K. J.: ''[[História Duny: Služobnícky džihád]]''
*Herbert B., Anderson, K. J.: ''[[História Duny: Služobnícky džihád]]''
 
*Herbert B., Anderson, K. J.: ''[[História Duny: Krížová výprava strojov]]''




Řádek 20: Řádek 54:
[[Kategorie:Osobnosti]]
[[Kategorie:Osobnosti]]
[[Kategorie:Iblis Ginjo]]
[[Kategorie:Iblis Ginjo]]
[[Kategorie:Imperiálna knižnica]]

Verze z 28. 11. 2009, 11:23

Iblis Ginjo bol ľudským dôverníkom mysliacich strojov a pôsobil na planéte Zem najskôr ako stavebný otrok, no rýchlo sa vyšvihol a stal sa predákom. Bol vynikajúci rečník a dokázal svoje obecenstvo vždy strhnúť a presvedčiť ho o správnosti svojich slov. Na svojich podriadených používal práve túto metódu a odmeny, k násiliu sa uchyľoval nerád a vzácne - aj preto mu boli jeho otroci hlboko oddaní.

Na príkaz robota Erasma hľadal medzi otrokmi jedinca s nezávislosťou a vodcovskými sklonmi. Stretol sa tak so zajatou Serenou Služobníčkou a zistil, že je tehotná.


„Reč je založená na predpoklade, že sa niekam dostanete, keď budete klásť jedno slovo za druhým.“

Iblis Ginjo, poznámka na okraji ukradnutého zápisníka (HD:Sd)


Vyhliadlo si ho podzemné hnutie odporu proti mysliacim strojom ako jedného z možných vodcov, a kontaktovalo ho s ponukou pridať sa k nim. Iblis sa obrátil s prosbou o radu na kogitora Ekla, a hľadal odpoveď na otázku, či odbojové hnutie môže zvrhnúť vládu mysliacich strojov. „Nič nie je nemožné,“ odpovedal mu Eklo a ukázal mu, že vzbura je možná, a pri správnom vedení môže i uspieť. Bol to Eklo, ktorý Iblisovi povedal, že na porazenie strojov bude potrebná viac ako spoločenská či politická vzbura - musí to byť emócia zo samotného vnútra človeka, z toho, čo ho človekom robí - musí to byť náboženská revolúcia, svätý džihád. Iblis tak získal nový zmysel života a rozhodol sa založiť odbojovú bunku sám.
Iróniou bolo, že žiadne podzemné hnutie neexistovalo - jednalo sa o stávku robota Erasma s Omniom, ktorý chcel Všemysli dokázať, že žiaden človek nie je dokonale lojálny. Na túto možnosť ho Eklo upozornil.


„Je náboženstvo pravé, ak nič nestojí a neprináša žiadne riziká?“

Iblis Ginjo, poznámka na okraji ukradnutého zápisníka (HD:Sd)


Iblis Ginjo začal na vzbure tvrdo a tajne pracovať. Zapojil svojich lojálnych robotníkov a s ich pomocou zabudovali do obrovskej fresky na oslavu Titánov primitívne raketomety. (Ako sa mu to mohlo podariť bez vedomia Omnia a jeho všadeprítomných transočí? --historik) Počet jednotlivých buniek neustále rástol, čakalo sa len na vhodný okamih. Ten prišiel v okamihu, kedy pred zrakmi otrokov zabil robot Erasmus dieťa Sereny Služobníčky a tá pri pokuse o jeho záchranu zničila strážneho robota...
Iblis vydal príslušné príkazy a vzbura na Zemi sa rozhorela plnou silou.

Vzbúrenci planétu prakticky ovládli, zabili titána Ajaxa a prinútili robota Erasma k úteku na Corrin. Serenu našiel Vorian Atreides, vtedy už na strane ľudí potom, čo sa dozvedel, ako ho jeho vlastný otec klamal a prikrášľoval históriu vo svoj vlastný prospech. Chcel ju odviezť na Salusa Secundus, preč zo Synchronizovaných svetov. Hoci bol Iblis Ginjo spočiatku proti, aj on nakoniec musel uznať, že zostať na Zemi by bola samovražda a že Serena bude užitočnejšia pre ľudstvo ako tvár džihádu v rámci Ligy vznešených. Poveril vedením vzbury mnícha Akima a odletel spolu s nimi. Zároveň vzal so sebou i telo Sereninho dieťaťa, ktoré sa mu podarilo uchovať v špeciálnej schránke - hodlal ho použiť ako symbol budúcej "svätej vojny" proti Omniovi.

Vorianovi Atreidovi sa podarilo sa mu loď a jej pasažierov úspešne dopraviť do cieľa cesty, na Salusa Secundus. Prijatie však nebolo slávnostné, ale podozrievavé - spočiatku ich považovali za možných špiónov Omnia. Serenu odviedol otec k matke, do Mesta introspekcie, Vorian Atreides a Iblis Ginjo boli vzatí na výsluch.

V nasledujúcich týždňoch Iblis presadil vybudovanie mauzólea pre Maniona - jeho telo malo symbolizovať utrpenie miliárd obetí mysliacich strojov. Pasujúc sám seba do úlohy hovorcu Sereny Služobníčky, neustále prednášal o hrôzach, ktoré Omnius koná. Xavier Harkonnen mu však nedôveroval a považoval ho za zbabelca, ktorý nechal svojich spolubojovníkov napospas Omniovi - vtedy sa už vedelo, že na Zemi boli strojmi a kymekmi ľudia vyvraždení do posledného. Na ostatných však svojim fanatizmom a výrečnosťou zapôsobil. Začal verejne hlásať potrebu svätej vojny, džihádu, proti mysliacim strojom. Podporil preto návrh Xaviera Harkonnena použiť proti Omniovi a strojom na Zemi atómové zbrane. Parlament Ligy nakoniec tento útok odsúhlasil a následne bol i vykonaný - zo Zeme sa stala spálená, sterilizovaná planéta bez života.

Iblis Ginjo sa útoku na Zem nezúčastnil, no tento čas využil na posilnenie svojho postavenia v Lige vznešených.


Uplynulo 25 rokov Služobníckeho džihádu. V rokoch po zničení Zeme protiútokom Ligy vznešených sa Manion Služobník vzdal funkcie miestokráľa a na jeho miesto bola manifestačne zvolená Serena Služobníčka. Tá trvala na tom, že bude len „dočasnou miestokráľovnou“. Serena Služobníčka sa tak stala jeho symbolom, no zároveň i sotva viac ako bábkou v Iblisových rukách, rukách jej samozvaného politického prostredníka. Sám sa štylizoval do úlohy „Veľkého patriarchu Džihádu Sereny Služobníčky“ a postavil sa do čela Rady Džihádu, mimoriadneho vládneho orgánu, ktorý vládne mimo dosahu Parlamentu Ligy. Vzal si za ženu Camiu Boro, jedinú žijúcu následníčku posledného cisára Starého impéria, v snahe ešte viac legitimizovať svoje postavenie.
Po neúspešnom pokuse o atentát na Serenu Služobníčku, ktorý mu tiež poslúžil na prehĺbenie jej izolácie, založil svoju džihádsku políciu, nazývanú Džipol, aby mohol sliediť po zradcoch ľudí a tajných sabotéroch. Mnohí z tých, ktorí boli v posledných rokoch uväznení však boli jeho politickí oponenti...


Pozri aj

Zdroj