Nepublikovaná pasáž z knihy Kapitula: Duna

Z Encyklopedie Duny
Přejít na: navigace, hledání

Nepublikovaná pasáž z knihy Kapitula: Duna

Frank Herbert


Tento úryvok napísal Frank Herbert, no v súčasnom tlačenom vydaní románu sa nenachádza. Rovnako nie je súčasťou kompilácie "The Road to Dune". Naopak táto pasáž je súčasťou originálnej britskej verzie románu. Nie je jasné, prečo v americkom vydaní chýba - mala by sa nachádzať medzi stranou 310 a 311 v súčasnom paperbackovom vydaní od Ace.

Úryvok pochádza z www.dunenovels.com.




Skoro ráno v lodi len o dva dni neskôr. Duncan je v spoločenskej miestnosti, vstupuje do nej Odradová. Počuje šuchot jej šiat a otočí sa k nej. Jeho výraz je tak otvorený! Striedajúce sa emócie ako kľúč k jeho úzkosti a hnevu. Nepokúsila sa skryť svoju reakciu.

"Duncan! Znepokojuješ nás svojim hnevom. Jedna vec je volať Bell pokrytcom, ale Matka predstavená..."

"...je nad také veci povznesená? Alebo máte nejaké ospravedlnenie? Vždy si predsa môžete vypestovať ďalších gholov."

"Nehodlám sa ospravedlňovať. Máš mi za zlé, ako som použila Murbellu a myslíš si, že som Tega poslala na smrť."

"A mýlim sa?"

"Toto nie je tvoja starosť, mentat! Je čas na bojové rozhodnutia. To je dôvod, prečo ťa teraz pustím. Aby si sám rozhodol o svojej budúcnosti."

"Čože?" Naozaj v rozpakoch.

"Odvolala som tvoje stráže. Väzňom zostane len Scytale."

"Vážne myslíš, že..." Ukázal nejasne doprava smerom k východu.

"Tvoje rozhodnutie. Neumývam si nad tebou ruky; jednoducho si voľný. Nepocítiš krutosť tohto rozhodnutia, kým na teba nedopadne."

"Chceš tým povedať, že môžem opustiť loď?"

"Ak sa tak rozhodneš."

"Ale keď lovci používajú Navigátorov Gildy..."

"Je to veľmi pravdepodobné."

"Do pekla s tebou!"

"Tvoj atreidský dar, Duncan."

"Dar!"

"Nechápeš? Absolútna dôvera v tvoje svedomie."

"Zradil by som vás... ty chceš položiť celé Sesterstvo do rúk môjho svedomia?!"

"Nevkladám do tvojich rúk nič! Je tvojim vlastným rozhodnutím, ako s nami naložíš."

Pozorovala jeho tichý zápas. Ahhhh, veľmi som ťa vydesila.

"Sloboda," zamručal.

Teraz to vidíš, Duncan. Sloboda ti umožňuje osobnú voľnosť. Už sa nemusíš zaoberať vonkajšími silami, pravidlami určenými niekým iným. Si na to ale pripravený?

Otočil sa k nej chrbtom a pristúpil k obrazu Van Gogha, ktorý si zavesil na stenu tak, aby ho mohol sledovať zo svojho obľúbeného kresla.

Odradová ďalej mlčala.

Poslúži ti teraz Oranžsko-Katolícka Biblia, Duncan? Nikdy v minulosti si jej nevenoval väčšiu pozornosť. Kde budeš hľadať morálne vedenie? Nie vonku, Duncan! V sebe. Poznáš svoje dlhy i dlžníkov. O čo ich požiadaš v najťažších chvíľach?! Necháš si splatiť časť svojho účtu? Nie celý, tým som si istá. Nie si ten typ. Zmazať minulosť a vykročiť dopredu, to je pre teba typické. Niesť svoj hnev a nenávisť ako príručnú batožinu. Si ten, kto prežije. Inak by si nikdy neutiekol z Gammu, keď Harkonneni mučili a zabíjali tvoju rodinu. Prežil si Harkonnenské jamy na otrokov. Uvidíme, či dokážeš prežiť slobodu!

Pozrel sa jej do tváre. "Predurčenie!"

"Len iný zvuk, Duncan."

"Bašár potrebuje priekopnícke zbrane. Potrebujem svoju slobodu v lodnej zbrojnici."

"Obdivuhodná interpretácia slobody," odpovedala Odradová.