Leto Atreides

Z Encyklopedie Duny
Přejít na: navigace, hledání
Vojvoda Leto Atreides - Jürgen Prochnow vo filme D.Lyncha Duna (1984).
Leto Atreides (10 140 - 10 191), jediné dieťa Paulusa Atreida a Heleny Atreidovej-Riches. Cez svoju matku bol vlastne priamym pravnukom padišáha imperátora Elrooda IX., vnukom jednej z jeho dcér, ktorú mal s druhou manželkou Yvette Hagal (Teda zrejme jedna z dcér Elrooda IX. bola matkou Heleny). Vzdialenejší bratranec kráľovskej krvi, zo ženskej rodovej línie. Bol vysoký, mal čierne vlasy, orlí nos, olivovú (tmavú) pleť a úzku tvár s ostrými dravčími rysmi a hlbokými sivými očami -> podobal sa na matku. Atreidský spôsob boja ho učil Thufir Hawat. Keď zúril, bolo okolo neho treba chodiť po špičkách.

Ako 14-ročný odišiel na pokyn svojho otca študovať na Iks. Odhalil tu ako prvý prípravu revolúcie suboidov. Bol priamym účastníkom tejto vzbury, ktorú zosnovali Elrood IX. a Bene Tleilax. Vrátil sa na Caladan i s dedičmi rodu Verniov -> Rhomburom a Kaileou, ktorým jeho otec poskytol azyl.

Stal sa vojvodom vo veku 15. rokov, po smrti svojho otca na rohoch nadopovaného saluského býka. Vzhľadom k veku i k neočakávanosti otcovho skonu to bola preňho veľmi ťažká skúška. Odhalil úlohu, ktorú v tejto vražde zohrala jeho matka a jej sluha Yresk. Pochopil, že sa tento fakt nikdy nesmie dostať na verejnosť -> otriaslo by to nielen Caladanom ale i samotným Landsraadom. Povesť jeho rodu by to zničilo a jemu by neostalo nič iné, iba vykonať na svojej matke akt najprísnejšej spravodlivosti. Preto musel Yresk pri tajnom výsluchu zomrieť. Krátko potom, pri svojom prvom vystúpení vo Federálnej rade Landsraadu nepriamo obvinil Harkonnenov z vraždy svojho otca, vyjadril ostrý protest proti okupácií Iksu Bene Tleilaxom a obvinil Landsraad z nečinnosti. Toto vystúpenie mu neskôr prinieslo veľké problémy pri dokazovaní svojej neviny v Procese o prepadnutí.

Bol čoraz viac priťahovaný ku Kailee ale vedel, aké problémy by si vytvoril, keby sa oženil z dcérou renegátskeho rodu. Navyše si pamätal radu svojho otca: "Nikdy sa nežeň z lásky, lebo to tvoj rod zničí."
Nový imperátor Shaddam IV., ktorý práve nastupoval na trón, bol jeho vzdialeným bratancom. Chcel ho preto počas korunovácie požiadať o amnestiu pre rod Vernio. Rozhodol sa riskovať a vziať so sebou i Rhombura Vernia.

Počas prepravy maxitrajlerom na Kaitan vypálili Harkonneni spoza atreidskej fregaty na tleilaxanské lode z nekorábu. Vzhľadom k Letovmu prejavu pred Landsraadom bol takmer každý v maxitrajleri presvedčený, že vystrelila ona. Predtým, než naň poškodená tleilaxanská loď stačila vypáliť, aktivoval Leto štíty svojej lode. Následkom toho sa narušil chod Holtzmanových motorov i tranz navigátora maxitrajleru a ten bol nútený vrátiť sa do normálneho priestoru. Leto tak zabránil už-už sa rysujúcemu vojenskému konfliktu. Radšej riskoval zánik maxitrajleru ako vojnu a následné miliardy mŕtvych. Vypol štíty až vtedy, keď mu Gilda zaručila bezpečnosť a predala ho následne na jeho vlastnú žiadosť do jurisdikcie Landsraadu na Kaitan. Rozhodol sa totiž podstúpiť právnu procedúru nazývanú Proces o prepadnutí -> riskoval existenciu svojho rodu za možnosť zabrániť galaktickej vojne. Tam zahájil samotnú prípravu k procesu, ktorý sa spočiatku nevyvíjal v jeho prospech.


"Keď stojíme pred nevyhnutným činom, vždy máme niekoľko možností. Pokiaľ vykonáme, čo vykonať máme."

knieža Hasimir Fenring: Správy z Arrakis (PkD:?)


Vojvoda Leto Atreides - William Hurt vo filme J.Harrisona Frank Herbert´s Dune (2000)
O výsledku prakticky rozhodol bluf a vplyv Bene Gesseritu, ktorý Leta potreboval do svojho genetického programu. Poskytol mu anonymnú tajnú informáciu o nelegálnom spojenectve Shaddama IV. a Bene Tleilaxu. Na základe tejto informácie navrhol mentat Thufir Hawat zúfalý bluf. Poslali Shaddamovi odkaz, v ktorom tvrdili, že majú dôkazy o tomto spojení. Pred procesom došlo k neúspešnému pokusu o jeho zavraždenie Bene Tleilaxom. Na samotnom procese ho nakoniec prišiel neočakávane podporiť budúci imperátor Shaddam IV., ktorý sa bál prezradenia svojej dohody s Tleilaxanmi. Keďže si nikto z veľkorodov netrúfol otvorene sa postaviť budúcemu vládcovi Impéria, rozsudok znel v prospech mladého vojvodu. Zo dňa na deň sa tak Leto dostal na výslnie priazne Landsraadu a stal sa veľmi populárnym.


"Stručne povedané, legendárna udalosť, nazývaná obvykle "Letov gambit", založila obrovskú popularitu mladého vojvodu Atreida. Úspešne sa prezentoval ako žiariaci maják cti v galaktickom mori temnoty. Pre mnoho členov Landsraadu sa Letova priamosť a naivita stala symbolom cti, ktorá mnoho veľkorodov i malorodov primela zahanbiť sa a zmeniť vzájomný spôsob chovania... prinajmenšom nakrátko, než sa staré známe zvyky vrátili."

Bronso z Iksu: Pôvod rodu Atreidov (?)


Chcel túto skutočnosť využiť a vybojovať amnestiu a reparácie pre rod Vernio. Požiadal o ňu prostredníctvom gildlinky imperátora. Ten však už nemohol dovoliť návrat Verniov na Iks -> nato bol výskum syntetickej melanže príliš dôležitý. Nemohol však zo strachu pred tým, čo by Leto mohol prezradiť, neurobiť ústupok -> udelil plnú amnestiu Rhomburovi a Kailee Verniovým a zbavil ich všetkých obvinení. Nepristúpil však na žiadne reparácie ani obnovenie vlády rodu Vernio na Ikse, rovnako nebola udelená amnestia nikomu ďalšiemu z rodu.
Leto sa dovtípil, že imperátor sa zaň nepostavil z číreho altruizmu, a že má ohľadne vzťahov k Bene Tleilaxu čosi skrývať. Vyslal preto po dohode s Thufirom Hawatom špehov, aby sa pokúsili zistiť viac o tomto záhadnom spojení. Rovnako nechápal, prečo ho chránil Bene Gesserit a čo tým sledoval. A preň najväčšia záhada -> kto a ako zničil tleilaxanské lode?

Pokračoval v spôsobe vlády svojho otca - mal blízko k jednoduchým ľuďom, poznal ich problémy a mohli sa naňho priamo obracať.


"Je pravdou, že človek môže bohatnúť, páchajúc zlo, ale sila Pravdy a Spravodlivosti je v tom, že prežívajú a že o nich človek môže povedať: "Toto je dedičstvo môjho otca."

Kalendár V. dynastie (stará Terra) - Múdrosť Ptahotepova (PkD:H)


V roku 10 166, keď začal eskalovať konflikt medzi rodom Moritani a Ekaz, ponúkol sa Rade Landsraadu ako vyjednávač. Bližšie mal k rodu Ekaz, ktorého vojvodovi pomáhal jeho otec získať trón. Rovnako právničky, ktoré ho obhajovali v Procese o prepadnutí, pochádzali z Ekazu. Konflikt sa však vyostruje, arcivojvoda Armand Ekaz vyhlásil kanly proti rodu Moritani a odmietol jeho pomoc. Odpoveďou bolo kobercové bombardovanie ekazského paláca (rod Moritani tak porušil pravidlá Veľkej konvencie ohľadne kanly - zahynulo totiž 100 000 nevinných civilistov).

Arcivojvoda Armand Ekaz mu neformálne ponúkol pri jeho návšteve (ktorú absolvoval krátko po bombardovaní) na planéte Ekaz svoju najstaršiu dcéru Sanyu ako vhodnú manželku - ako výraz vďaky za jeho snahu upokojiť napätú situáciu. Riadil sa radou svojho mŕtveho otca a uvažoval v prvom rade o politickej a ekonomickej výhodnosti prípadného spojenia s rodom Ekaz.

Snažil sa vyburcovať Rhombura Vernia k nejakej činnosti -> k možnému plánu na znovuzískanie pozícií rodu, a radil mu, aby sa oženil a zachoval tak jeho pokrvnú líniu, aj keď v exile. Spolu s ním sa vydal na planétu Wallach IX, aby si tam jeho priateľ v Škole matiek Bene Gesseritu vybral konkubínu. Škola bola v Impériu považovaná za záhadné, takmer mýtické miesto, ktoré videlo na vlastné oči iba málo mužov. Veľmi ho preto prekvapilo priateľské prijatie jeho opovážlivej žiadosti. Navyše ho prišla na kozmodróm privítať samotná Matka predstavená Hariška. Vzbudilo to v ňom údiv a otázky, čím si zaslúžil takúto pozornosť?
Rhombur si vybral dievča menom Tessia. Navrhol Letovi, aby dal konečne najavo svoje city voči Kailee. Leto však váhal, vie, že nič viac ako postavenie konkubíny jej ponúknuť nemôže.


"Čo je to tá láska, o ktorej mnohí hovoria s takou dôvernosťou? Skutočne chápu, aká je nedosiahnuteľná? Nie je snáď toľko definícií lásky ako hviezd vo vesmíre?"

Benegesseritská Kniha otázok (PkD:H)


Krátko po návrate na Caladan však podľahol a prijal ju za svoju konkubínu. O 18 mesiacov neskôr (okolo roku 10 168) bola Kailea tehotná a žiadala o osobnú dvornú dámu. Stala sa ňou Chiara Raš-Olinová, tajná agentka rodu Harkonnenov.

Zrejme koncom roku 10 168 alebo na začiatku roku ďalšieho sa mu narodilo prvé dieťa: syn Victor, ktorého veľmi miloval. Krátko po jeho narodení začal jeho vzťah s Kaileou chladnúť. Pod vplyvom svojej dvornej dámy začala byť nespokojná so svojim postavením konkubíny.


"Bojoval som vo veľkých vojnách na obranu Impéria a zabil som v mene imperátora mnoho mužov. Zúčastňoval som sa zasadaní Landsraadu. Cestoval som po svetadieloch Caladanu. Riadil som všetky tie obtiažne obchodné záležitosti, ktoré sa spájajú so správou veľkorodu. A napriek tomu, najlepšie chvíle boli tie, ktoré som strávil so svojim synom."

vojvoda Paulus Atreides (PkD:H)


Leto neúnavne pokračoval v diplomatických jednaniach, pokúšajúc sa urovnať konflikt Ekaz - Moritani. Hoci obe strany Shaddamovi IV. sľúbili, že sa zdržia ďalších útokov, krátko po odchode sardaukarských légií z Grummanu (boli tam 2 roky) v roku 10 170 moritanskí agenti uniesli brata a najstaršiu dcéru arcivojvodu Armanda Ekaza a verejne ich popravili. Leto sa teraz jednoznačne postavil na stranu rodu Ekaz a stál na čele veľkorodov, ktoré žiadali potrestanie rodu Moritani. Imperátor a Landsraad sa však na ňom nedokázali dohodnúť.

Na začiatku roka 10 171 ho navštívila na Caladane delegácia Bene Gesseritu vedená Gaius Helenou Mohiamovou. Prišli so žiadosťou o uvedenie akolytky Jessiky do domácnosti rodu Atreidov, v postavení, ktoré si vojvoda určí sám. (Popis tohoto stretnutia je údajne pôvodom od Franka Herberta, z jeho vlastných zápiskov - zdrojom informácie je jeho syn Brian.) Na oplátku za jeho súhlas mu poskytli informáciu o tom, kto bol zodpovedný a ako vykonal útok na tleilaxanské lode, za ktorý musel čeliť Procesu o prepadnutí. Bene Gesserit však odmietol podať o čine dôkazy, obávajúc sa, že by sa mohla technológia nekorábu dostať mimo ich kontroly. Podľa Duny Jessiku si odviedli zo Školy vojvodovi nákupcovia.

K ich intímnemu zblíženiu došlo až rok a pol po jej príchode na Caladan a príčinou, že k tomu vôbec došlo, bol neustále sa zhoršujúci vzťah medzi ním a jeho konkubínou Kaileou Verniovou. Jessika sa postupne stala veľmi užitočnou poradkyňou v politických i hospodárskych otázkach. Na jej radu sa pokúsil čiastočne urovnať vzťahy s Kaileou a dal pre ňu obložiť tanečnú sálu hradu Caladan a jej komnaty modrým obsidiánom.


"Muž sa môže biť s najhorším nepriateľom, podniknúť najdlhšiu cestu, prežiť najťažšie zranenia - a napriek tomu byť bezmocný v rukách ženy, ktorú miluje."

zensunnitská pútnická múdrosť (PkD:H)


V roku 10 174 sa od Gurneyho Hallecka, spoločníka Dominika Vernia, dozvedá o jeho smrti. Zároveň dostáva oficiálnu ponuku manželského spojenia rodu Ekaz s rodom Atreidov. Arcivojvoda Armand Ekaz mu ponúka ruku svojej druhej dcéry Ilesy.

Na počesť 20. výročia smrti svojho otca (10 174) sa rozhodne zorganizovať slávnostný let vzducholoďou. Hoci Rhombur a malý Victor Atreides ňou pôvodne letieť nemali (Chcela tomu zabrániť Kailea, ktorá pripravovala atentát na Leta - paradoxom je, že Leto hodlal chlapca ustanoviť svojim oficiálnym dedičom), nakoniec sa tam predsa len na naliehanie Victora "prepašovali".

Vzducholoď vybuchla, zabila Victora a ťažko zmrzačila Rhombura. Sám Leto bol zranený, ale prežil. Kailea, ktorá bola za to všetko zodpovedná, najskôr zavraždila svoju komornú Chiaru a potom spáchala skokom z okna samovraždu.

Leto, zdrvený smrťou syna, ku Kailee cítil iba ľútosť, zdesený tým, k čomu ju dohnala jej ctižiadostivosť. Ľudia Caladanu súcitili s ním, posielali mu dary a kvetiny. Stratil vôľu k životu, aj keď sa Jessica neustále snažila ho povzbudzovať a podporiť.

Nasledovala ponuka od Bene Tleilaxu, ktorá dávala možnosť oživiť Victora vo forme gholu. Leto podľahol tejto lákavej predstave a poveril Thufira Hawata rokovaním o podmienkach. Uvedomoval si možné riziká a nenávisť Bene Tleilaxu voči nemu, ale bez syna si život už nedokázal predstaviť.

Rhomburova konkubína Tessia požiadala o pomoc doktora Wellingtona Yueha a rod Riches, bez vedomia vojvodu Leta. Ten s tým súhlasil až neskôr.
Tleilaxania ale za svoje služby žiadali práve Rhombura Vernia. Leto po silnom vnútornom boji nakoniec ich ponuku odmietol.

Poslal arcivojvodovi Armandovi Ekazovi dopis, v ktorom - aspoň zatiaľ - s ospravedlnením odmietol ponuku svadby s jeho dcérou. Arcivojvoda s pochopením ponuku ticho stiahol.

Rhombur prežil a stal sa kyborgom. Na jeho naliehanie Leto súhlasil s vyslaním špionážnej misie na Iks na čele s Gurneym Halleckom a Thufirom Hawatom. Dúfal, že uspejú tam, kde ostatní atreidskí špióni zlyhali. Rozhodol sa, že zorganizuje útok na jeho oslobodenie od tleilaxanskej nadvlády.


Nasledovalo obdobie jeho života, ktoré je zahalené tajomstvom. Imperátor ho nazýval Purpurovým vojvodom, všeobecne sa tešil veľkej vážnosti, oslovovali ho ako "Leto spravodlivý". Svoju konkubínu Jessiku mal veľmi rád a kôli nej sa nikdy neoženil; boli spolu 16 rokov. Malo to čiastočne politické dôvody: dokiaľ zostal slobodný, niektoré rody mohli stále dúfať, že sa s nimi spojí. Narodil sa im syn Paul, po ktorom veľmi túžil. Často premýšľal o jej neznámom pôvode (netušil, že je dcérou jeho najúhlavnejšieho nepriateľa - baróna Vladimíra Harkonnena) a predpokladal jej vznešené korene. Zo spomienok lady Jessiky vieme, že v tomto pre nás málo známom období na jej radu prijal veľkú sumu peňazí, ktorú mu niekto ponúkol za to, že bude podporovať akési problematické podnikanie -> pretože pre uchovanie moci rod Atreidov peniaze potreboval.
Oslobodil Gurneyho Hallecka z harkonnenskej jamy na otrokov, dal mu slobodu, život, česť i priateľstvo.
Utrpel nejaké zranenie, konkrétne pád pri Narcale (miesto? planéta?), kde prišiel o zub. Umelý zub mu nasadzoval doktor Yueh, k príhode preto nedošlo skôr, ako v roku 10 185.

Stretávame sa s ním znovu až v roku 10 191, keď prebral Arrakis ako plné léno. Rod Atreidov tak získal planétu, na ktorej 80 rokov vládol formou pololéna rod Harkonnenov. Hoci sa to zdalo byť jasným politickým víťazstvom vojvodu Leta, tento úspech mal v sebe i smrteľné nebezpečenstvo. Medzi veľkorodmi Landsraadu veľmi obľúbený vojvoda vyvolával závisť mocných... Mnohí ho varovali pred pascou, ktorá ho na Arrakis čaká. Nemal však evidentne na výber: možnosti boli buď Arrakis alebo vyhnanstvo.


"Hovorí sa, že vojvoda Leto nechcel vidieť nebezpečenstvo Arrakis, že neopatrne padol do pasce. Nebolo by pravde bližšie uviesť, že tak dlho žil v blízkosti krajného nebezpečenstva, až chybne odhadol zmenu jeho veľkosti? Alebo je možné, že sa zámerne obetoval, aby sa jeho syn mohol dočkať lepšieho života? Všetko však nasvedčuje tomu, že vojvoda nebol človek, ktorého bolo možné ľahko oklamať."

princezná Irulán: Muad´Dib, rodinné zápisky (D)


K lénu patrilo automaticky aj členstvo v Správnej rade CHOAM a zodpovednosť za ťažbu melanže. Vedel, že Harkonneni hromadili zásoby korenia už viac ako 20 rokov a mali záujem, aby ťažba korenia upadla a vina padla na jeho hlavu. Oni by následne zhrabli obrovské zisky z ich predaja. Zároveň by sa proti nemu postavili i všetky ostatné rody, pretože ich zisky záviseli na ziskoch CHOAM z melanže. Preto očakával obrovské problémy. Okrem Harkonnenov a niekoľkých ďalších rodov hromadil veľké zásoby melanže totiž i samotný padišáh imperátor Shaddam IV... Správne predpokladal, že v nasledujúcich udalostiach je preto spojencom Harkonnenov a predpokladal i útok sardaukarov. Nebezpečenstvo si dobre uvedomoval, dúfal však, že existuje šanca, ako sa vyhnúť svojmu osudu -> pokúsiť sa získať za spojencov fremenov (ziskať tak púštnu silu, ako hovorieval) a vyslal k nim Duncana Idaha. Predpokladal, že vzhľadom na drsný život, ktorý vedú, sú minimálne rovnako dobrí bojovníci ako sardaukari. Preto sa rozhodol odísť na Arrakis aj napriek tomu, že vedel, že sa jednalo o pascu.


"Aký máme zvoliť prístup k poznávaniu Muad´Dibovho otca? Človek nadmieru vrúcny a prekvapivo chladný, taký bol vojvoda: nehynúca láska k svojej benegesseritskej lady; sny o tom, čo všetko dokáže jeho syn; oddanosť, s ktorou mu jeho muži slúžili. Tu ho máte - človeka zradeného osudom, osamelú postavu, ktorej svetlo zatienila sláva jeho syna. Napriek tomu sa človek musí pýtať: Čo je syn iného, ako pokračovanie svojho otca?"

princezna Irulán: Muad´Dib, rodinné zápisky (D)


Arrakis bol skutočne od začiatku jedno obrovské klbko problémov -> nedostatok kvalifikovaných pracovných síl (pri zmene lénneho pána si mohli vybrať, či zostanú alebo odídu), zamorenie harkonnenskými agentmi, pokus o vraždu jeho syna, z väčšej časti opotrebované a nefunkčné vybavenie na ťažbu melanže, správy o zradcovi z radov jeho najbližších... Navyše nemal žiadnu materiálnu ani ľudskú podporu od ostatných veľkorodov -> tie nevedeli, kto zvíťazí a nechceli zbytočne riskovať. Veľmi sa mu cnelo za Caladanom, ktorý vždy považoval za svoj jediný domov... a celkovo sa situácia nijak priaznivo nevyvíjala...

Jeho mentat Thufir Hawat vypracoval presný odhad možnej ťažby melanže i charakteru útoku. Z jeho analýzy vyplynulo, že zámienkou pre útok by mal byť pokles jej ťažby a tým i pokles ziskov pre CHOAM, imperátora i veľkorody. Leto mal v pláne zajať pár sardaukarov a predviesť ich rade Landsraadu, čím by sa rozhorčenie zo zapojenia imperátora obrátilo v jeho prospech a to bez ohľadu na nižšie zisky z ťažby. Chcel uzavrieť dohodu s pašerákmi, ktorých aktivita sa počas nepokojných týždňov preberania léna výrazne zvýšila.
Vedel o tajných zásobách melanže, ktoré barón Vladimír Harkonnen ukrýval na Giedi Prima a rozhodol sa ich zničiť náletom. Keďže zásoby boli nelegálne, barón sa na útok nemohol oficiálne sťažovať.

Počas štábnej porady sa prvý krát stretol s naíbom fremenov - Stilgarom. Svojim rešpektovaním fremenských zvykov si získal jeho uznanie. Naíb požiadal Duncana Idaha, aby sa k nim pridal, s čím Leto (zostala v platnosti i prísaha vernosti Atreidom) súhlasil. Idaho sa tak stal oficiálnym vyslancom Atreidov u fremenov.

Od Hawata sa dozvedel o správe, ktorá za možného zradcu rodu označila lady Jessiku. Sám jej ani na okamih neuveril, ale dúfajúc, že ak navonok bude vyvolávať dojem opaku, skutočný zradca prestane byť opatrný a prezradí sa. Mal na priateľov dobrý inštinkt, nikdy sa nemýlil v tom, komu svoje priateľstvo venoval. Nanešťastie nerozumel nenávisti. Myslel si, že človek, ktorý nenávidí Harkonnenov, ho nemôže zradiť...

Počas inšpekcie ťažby korenia si domyslel, že Kynes - imperiálny planétológ je už v podstate fremenom. Továreň na korenie, ku ktorej sa vydali, bola napadnutá piesočným červom. Karyól zmizol a vojvoda sa rozhodol zachrániť ľudí z továrne bez ohľadu na osobné nebezpečenstvo. Rozzúrilo ho riziko, ktoré musel on i ľudia v továrni niesť. Neskôr sa karyól našiel -> harkonnenský agent v jeho posádke zneškodnil ostatných a odletel s ním na pašerácku základňu, kde dúfal, že ho speňaží. Pašeráci však stroj i agenta odovzdali do rúk Atreidom.
Zaistili aj tajnú dodávku laserpalov, z čoho sa dalo dedukovať, že Harkonneni si veľké starosti z ochranných štítov nerobili (dôvod bol neskôr zrejmý -> Yueh štíty okolo sídla vypol, takže nehrozilo žiadne riziko). Leto sa rozhodol vykonať na základe tejto dedukcie príslušné bezpečnostné opatrenia -> ubytoval značnú časť svojho vojska v podzemí.

V noc útoku dostal priame písomné varovanie od fremenského posla. Jeho význam však nepochopil, doľahla naň únava, veď nespal už viac ako 2 noci. Chcel sa ísť ospravedlniť Jessike za svoje chovanie, ktoré malo presvedčiť vonkajší svet o jeho nedôvere k nej. Počas cesty do rodinného krídla počul nariekavý zvuk z chodby pre služobníctvo a o kus ďalej našiel v chodbe mŕtveho Tueka. Za rohom, niekoľko krokov od miestnosti so štítovými generátormi, našiel pôvodcu náreku -> smrteľne zranenú Mapes, ktorá sa ho ešte poslednými slovami snažila varovať. Neskoro... do ruky ho trafila šípka s paralyzujúcou látkou, vystrelená Yuehom, ktorý bol tým obávaným harkonnenským zradcom...

Yueh však plánoval smrteľnú pascu i na baróna Vladimíra Harkonnena -> vymenil vojvodov umelý zub (ktorý mal od pádu na Narcale) za nový, obsahujúci jedovatý plyn a dal mu inštrukcie, ako ho použiť. Na oplátku za obetovanie sa mu sľúbil zachrániť jeho ženu a syna pred Harkonnenmi.

Predviedli ho nadrogovaného pred baróna Vladimíra Harkonnena. Jeho omámená myseľ zachytila útržky rozhovoru, z ktorých pochopil, že Paul a Jessica pravdepodobne utiekli... a spomenul si na zub. Barón od neho chcel vedieť, kde je jeho žena a syn. Keď sa rozhodol po krátkom váhaní pristúpiť k mučeniu, vojvoda v strachu, že mu unikne použil jed v dutom zube. Barón však akoby zázrakom prežil, jeho mentat Piter de Vries už také šťastie nemal... a vojvoda rovnako účinkom jedu zomiera...

Jeho telo zrejme zhorelo na pohrebnej hranici. Pozostatky potom pri prepade Arrakénu objavil jeho syn Paul a jeho lebku umiestnil do fremenskej skalnej mohyly tvaru pyramídy nad priesmykom Harg. Neskôr sa táto mohyla označovala ako El Kuds - Sväté miesto.


Pozri aj