Dreamer of Dune: Drak v mori

Z Encyklopedie Duny
Přejít na: navigace, hledání

Úryvok z knihy Dreamer of Dune od Briana Herberta.

Preklad a uverejnenie bolo možné s láskavým dovolením Briana Herberta a jeho Herbert Limited Partnership. Originálnym zdrojom je oficiálna stránka Duniverza www.dunenovels.com. Akékoľvek ďalšie šírenie a reprodukcia tohoto prekladu v elektronickej či tlačenej forme je bez jeho a môjho povolenia prísne zakázané.

Úryvok preložil Historik.


Frank Herbert (vľavo) a Brian Herbert (vpravo), zdroj: www.dunenovels.com
Tejto jari (1955) otec prijal ponuku na reklamnú prácu pre Douglas Fir Plywood Association (DFPA) v Tacome. Miesto veľa nevynášalo, ale s tými peniazmi sme si mohli dovoliť lepšie bývanie – aj keď nie oveľa. Presťahovali sme sa do starého, rozpadajúceho sa domu na pobreží Marine View Drive, oproti zátoke Tacomy. Tento vetrom ošľahaný dom s veľkou verandou stál na úzkom páse zeme asi 20 stôp pod úrovňou cesty, kam viedli zhora dva rady schodov. Časť stavby stála na pilieroch a pod domom bolo staré mólo.


Otec si pre svoju prácu zariadil stôl v miestnosti, ktorá kedysi bola obývačkou. To mu poskytovalo výhľad na priemyselnú vodnú cestu, plnú remorkérov a lodných žeriavov. Každý večer po práci v DFPA a každý víkend som počul jeho prenosný písací stroj – rýchly klapot, pripomínajúci streľbu z automatickej pušky.
Tacoma dlho trpela zlou povesťou pre kvalitu vzduchu, známu ako "Tacoma aróma". V meste a okolí bolo množstvo celulózok a z okien našeho domu bolo vidieť rady vysokých taviacich pecí na druhom brehu zálivu. Zo skádok arzeniku, ťažkých kovov a ďalších priemyselných odpadov, ktoré sa vypúšťali do zálivu mala pobrežná oblasť charakteristický nepríjemný zápach, najmä keď bol odliv.
V tomto dome sme žili šesť mesiacov. Počas nich sme ja a Bruce spali na tenkých madracoch ležiacich na páre saní, ktoré stáli na nevyhrievanej, krytej verande. Prístrešok mal tri steny s malými štvorcovými okennými tabuľkami, štvrtú tvoril vonkajší múr domu: dôkaz, že sa jednalo o prístavbu k pôvodnému objektu. Sánky, kúpené z druhej ruky našim otcom z dôvodov, ktoré poznal iba on sám, s kusmi kože, pevne napnutými a zaistenými koženými šnúrkami, slúžili ako detské postieľky.
V tomto roku boli otcovi uverejnené dve krátke scifi poviedky: Rat Race (Astounding Science Fiction, júl 1955) a Occupation Force (Fantastic, august 1955). Zárobok z nich bol minimálny.
V našom novom dome v Tacome sa každú voľnú chvíľku otec lopotil na svojom podmorskom románe. Knihu v rozsahu 75 000 slov s názvom UNDER PRESSURE dokončil v apríli 1955 a poslal ju svojmu agentovi menom Lurton Blasingame. Mala formu viacerých kapitol, ľahko upraviteľnú tak, aby sa mohla vydávať na pokračovanie.
Keď písal knihu, mal na pamäti legendárneho editora Astounding Science Fiction, Johna W. Campbella. Okrem iného bol Campbell sám aj autorom scifi.
Názov UNDER PRESSURE mal dvojitý význam: zrejmý odkaz na podvodný svet a skrytý psychologický dôsledok - vzťah k vypätiu, ktorému je vystavená posádka lode.

V polovici 50-tich rokov bolo v Tacome otvorené nové veľké nemocničné zariadenie: Mary Bridge Children's Hospital. Keď záujem o mamine služby ako textára na voľnej nohe poklesol, zobrala v nej zamestnanie na čiastočný uväzok, píšuc pre nemocnicu propagačnú literatúru za účelom získavania financií.
Pri stole počas obeda môj otec občas hovoril o písaní a pokusoch predať svoje poviedky, sťažujúc sa na konkrétnych editorov. Niekedy keď jedol, čítal mojej mame zo stránok rukopisu úryvky z toho, čo napísal a pýtal sa jej na názor. Vždy ho poskytla a on si ceruzkou robil do stránok poznámky. Inokedy otec s mamou sedeli v malej obývačke, dívali sa na pobrežie a on jej čítal svoje krátke poviedky a kapitoly.
Len deväť rokov predtým, na vysokej škole, snívala moja matka o tom, že sa sama stane profesionálnym spisovateľom. S požiadavkami, ktoré na ňu kládol život manželky sa tento sen postupne rozplýval. Realita jej ukázala, že v jednej rodine nemôžu byť dvaja kreatívni spisovatelia. Ako by sa starali o deti a domácnosť?
Uprostred neustávajúceho finančného tlaku povedala otcovi, aby si nerobil starosti, že ak to bude potrebné, môže pracovať pre obchodné domy alebo pre kohokoľvek iného, kým sa jeho tvorba nezožne konečne úspech. V tejto a mnohých ďalších veciach bola Beverly Herbertová absolútne nesebecká a pre otca sa úžasne obetovala – dala mu pravý dar lásky. Verila v jeho spisovateľské schopnosti a vždy hovorila, že on má viac talentu.
V srdci mojej matky bola istota, že sa jedného dňa stane nesmierne úspešným. Mal tak silnú potrebu písať, také nadšenie, že jej bolo jasné, že mu nikdy nemôže stáť v ceste, tlačiť naň aby zarobil viac peňazí, iba ak na úkor jeho kreatívneho potenciálu. Keď nepísal, nebol šťastný.


Okrem obetovania vlastnej spisovateľskej kariéry sa vzdala i tradičného života ženy v domácnosti. Mama zbožňovala zvŕtanie sa okolo domu, jeho budovanie na útulné hniezdo, ale s jej tak potrebným zamestnaním na to bolo menej času. Stále šila, plietla, tkala, háčkovala a piekla koláče. Šila pre nás šaty a štopkala naše ponožky. Bola vo svojom jadre domased a mohla sa veľmi dobre uplatniť ako doma pracujúci spisovateľ, keby sa vydala za niekoho iného – za niekoho, kto by jej umožnil ten luxus zostať doma. Blízko písacieho stroja. Namiesto toho bola vytrhnutá z tohoto prostredia prácou, a to v čase, kedy veľká väčšina žien nepracovala mimo domu.


Jej viera sa dočkala odmeny. Do dvoch týždňov od odoslania UNDER PRESSURE do New Yorku, John W. Campbell urobil otcovi ponuku na vydanie vo forme seriálu v Astounding Science Fiction. Na editora to bola pozoruhodne rýchla reakcia. Campbellova ponuka bola 4 centy za slovo, čo znamenalo, že autor by po odčítaní 10% Lurtonovho podielu dostal približne 2700$ na ruku. Otec to hneď prijal. Campbell požiadal o dva konspekty. Plánoval príbeh na tri pokračovania, jedno s cca 25 000 slovami, a konspekty boli potrebné ako úvod pre druhú a tretiu časť, aby uviedli čitateľov do predošlého deja. Vydanie sa plánovalo od novembra 1955 do januára 1956. Lurton sa rozhodol takmer okamžite vydať román i v knižnej podobe. Walterovi I. Bradburymu, šéfredaktorovi Doubleday, sa kniha páčila a v júni 1955 po nej skočil. To znamenalo ďalších 3600$ pre autora, takže kniha začala zarábať na polovicu 50-tych rokov pekné peniaze. To umožnilo ocovi zaplatiť staré dlhy, vrátane nejakých peňazí, ktoré dlžil svojej ex-manželke Flore.
Na Doubleday urobil román taký dojem, že sa ho rozhodli zredigovať už vo februári budúceho roka. To bol len jeden mesiac po ukončení jeho seriálového vydania v Astounding Science Fiction, najskorší možný dátum, kedy ho Doubleday mohol publikovať. The Science Fiction Book Club si titul tiež všimol (picked the title up), ale zaplatil iba malú sumu za práva.
Inšpirovaná otcovým úspechom strávila mama každú voľnú chvíľu písaním 64 000 – slovného mysteriózneho románu FRIGHTEN THE MOTHER. Bol odoslaný Lurtonovi v lete 1955. Aj keď sa mu časti z neho páčili, mal pocit, že rukopis potrebuje viac práce a povedal jej, že ešte nie je pripravený na predloženie vydavateľom. Skľúčená mama ho odložila nabok. Chýbala jej otcova vytrvalosť.


Zdroj