Brian Herbert - Doslov k PkD: rod Atreidov

Z Encyklopedie Duny
Přejít na: navigace, hledání
Viac ako desať rokov sa hovorilo, že napíšem ďalší román odohrávajúci sa vo vesmíre Duny, ktorý vytvoril môj otec, pokračovanie k šiestej knihe tejto série Kapitula: Duna. Vydal som množstvo uznávaných kníh science fiction, ale nebol som si istý, či sa chcem púšťať do niečoho tak obrovského, tak odstrašujúceho. Koniec koncov Duna je opus magnum, ktorý predstavuje jeden z najzložitejších a najvrstevnatejších románov, ktoré boli kedy napísané. Je to moderná verzia mýtov o drakovi strážiacom poklad; v Dune obrovskí piesoční červi strážia drahocenný poklad melanže, geriatrického korenia. Príbeh je nádherná perla s mnohými lesklými vrstvami nielen na povrchu, ale až po samé jadro.

V roku 1986, kedy môj otec predčasne zomrel, začínal premýšľať o románe s pracovným názvom "Duna 7". Ten projekt predal Berkley Books, ale nedochovali sa žiadne poznámky ani dejová osnova. Hovorili sme s otcom tak všeobecne o tom, že raz v budúcnosti napíšeme nejakú knihu o Dune spolu, ale nestanovili sme si nijaký termín, nehovorili sme o žiadnych podrobnostiach ani obsahu. Malo to byť niekedy potom, až dokončí Dunu 7 a iné projekty.

V nasledujúcich rokoch som uvažoval o otcovej nedokončenej sérií, zvlášť, keď som po piatich rokoch práce dokončil Rojka Duny (Dreamer of Dune), životopis tohoto zložitého záhadného človeka - životopis, ktorý ma prinútil k analýze pôvodu a jednotlivých motívov série o Dune. Po dlhom uvažovaní sa mi zdalo, že by bolo úžasné napísať knihu o udalostiach, ktoré tak pútavo popísal v Dodatku k Dune, novú knihu, v ktorej by som sa vrátil o 10 000 rokov späť, do čias Služobníckeho džihádu, legendárnej Veľkej revolúcie, vzbury proti mysliacim strojom. Bola to mýtická doba v mýtickom vesmíre, doba, kedy vznikla väčšina Veľkých škôl vrátane Bene Gesseritu, mentatov a Zbrojmajstrov.

Keď sa správa o mojom záujme rozniesla, ponúklo mi spoluprácu niekoľko známych spisovateľov. Ale keď som si s nimi začal pohrávať s nápadmi, nemohol som si stále predstaviť, ako sa ten projekt napĺňa. Boli to skvelí spisovatelia, ale necítil som, že by medzi nami vznikalo to nevyhnutné spojenie, ktoré je pre tak monumentálnu úlohu treba. Takže som pracoval na iných projektoch a tomu veľkému som sa stále vyhýbal.

Okrem toho, zatiaľčo otec rozosial po piatej a šiestej knihe série mnoho provokatívnych neuzavretých nitiek, napísal v šiestom diele Kapitula: Duna doslov, ktorý bol nádherným venovaním mojej mŕtvej matke Beverly Herbertovej, ktorá bola jeho manželkou takmer 40 rokov. Tvorili spolu tým - ona redigovala jeho prácu a slúžila ako ozvučná doska pre vodopád jeho nápadov... takže keď už boli obaja mŕtvi, pripadalo mi vhodnejšie nechať projekt na pokoji.

Problém bol v tom, že ma neprestal prenasledovať chlapík menom Ed Kramer. Je to uznávaný redaktor a sponzor rôznych stretnutí priaznivcov science fiction a fantasy a chcel zostaviť antológiu poviedok odohrávajúcich sa vo vesmíre Duny - poviedok od rôznych známych autorov. Presvedčil ma, že to bude zaujímavý a významný projekt a hovorili sme o tom, že ho pripravíme na vydanie spolu. Všetky detaily neboli ešte upresnené, pretože projekt bol zložitý právne i umelecky. Uprostred tohto procesu mi Ed povedal, že dostal dopis od autora niekoľkých bestsellerov Kevina J. Andersona, ktorého vyzval k účasti na plánovanej antológií. Ten navrhoval niečo, čo nazval "strelou naslepo", a pýtal sa, či by nebola možná spolupráca v rozsahu románu, najradšej na pokračovaní knihy Kapitula: Duna. Z Kevinovho dopisu priamo sálalo nadšenie pre vesmír Duny. Aj tak som ale odkladal odpoveď asi mesiac, pretože som si nebol istý, ako mám reagovať. Aj napriek jeho preukázateľným schopnostiam som váhal. Bolo to veľké rozhodnutie. V tom čase som už vedel, že sa chcem projektu aktívne zúčastniť, a že sa v ňom chcem angažovať do takej miery, aby som zaistil, že výsledný román bude verne odpovedať pôvodnej sérií. Spoločne s Pánom prsteňov od J. R. R. Tolkiena a s hŕstkou ďalších kníh je Duna jedným z najväčších autorských úspechov všetkých čias a snáď i najlepším príkladom budovania nových svetov v science fiction. Kôli otcovmu odkazu som nemohol zvoliť nesprávneho človeka. Prečítal som si od Kevina všetko, čo som dokázal zohnať a ešte inak som si ho preveroval.

Čoskoro mi začalo byť jasné, že je to vynikajúci spisovateľ a že jeho povesť je bezchybná. Rozhodol som sa mu zavolať. Okamžite sme si porozumeli, osobne i profesionálne. Okrem toho, že mi bol skutočne úprimne sympatický, cítil som medzi nami akési napätie, prúd nápadov, ktoré sérií prospeje. Keď sme získali súhlas mojej rodiny, rozhodli sme sa s Kevinom napísať predohru - ale nie z najstarších čias, dávno pred Dunou. Miesto toho sme sa rozhodli popísať udalosti odohrávajúce sa iba tridsať alebo štyridsať rokov pred začiatkom Duny, milostný príbeh Paulových rodičov, vyslanie planetológa Pardota Kynesa na Arrakis, dôvody pre strašnú, ničivú nenávisť medzi rodom Atreidov a Harkonnenov a mnoho ďalšieho. Naša koncepcia sa rýchlo rozrástla na tri knihy, na trilógiu.

Skôr ako sme napísali podrobnejšiu osnovu, prečítali sme znovu všetkých šesť kníh o Dune, ktoré napísal môj otec, a ja som na seba zobral úlohu zostaviť rozsiahlu Konkordanciu Duny - encyklopédiu všetkých postáv, miest a divov vesmíru Duny. Najdôležitejšie pre nás bolo odhadnúť, kam otec smeroval, ako chcel sériu uzavrieť. Bolo jasné, že v Dune 7 sa chystá niečo monumentálne, a neúmyselne nám tak zanechal záhadu. Neexistovali žiadne poznámky ani známe náznaky, iba moja spomienka na to, že si otec krátko pred smrťou maľoval žltým zvýrazňovačom na brožovaných výtlačkoch Kacírov Duny a Kapituly Duny - lenže tie knihy po jeho smrti nikto nemohol nájsť.

Začiatkom mája 1997, keď som sa konečne stretol s Kevinom J. Andersonom a jeho manželkou, spisovateľkou Rebeccou Moesta, nápady nám z myslí len tak sršali. Horúčkovito sme si ich všetci traja poznamenávali na papier alebo nahrávali. Z tých poznámok sa začali rozvíjať scény, ale stále sme ešte nevedeli, kam asi otec so svojou sériou mieril.

V posledných dvoch knihách, Kacíri Duny a Kapitula: Duna, uviedol do deja novú hrozbu, preklínané Ctihodné Matre - ktoré neskôr zničili veľkú časť galaxie. Na konci Kapituly boli postavy zahnané do kúta, úplne porazené... a potom sa čitateľ dozvedel, že samotné Ctihodné Matre utekajú pred ešte väčšou záhadnou hrozbou... nebezpečenstvom, ktoré sa blížilo k hrdinom príbehu, väčšinou Ctihodným matkám Bene Gesseritu.

Necelé dva týždne po našom stretnutí mi volal právnik, ktorý sa staral o záležitosti môjho otca a matky. Informoval ma, že na okraji Seattlu sa našli dve bezpečnostné schránky patriace Frankovi Herbertovi, o ktorých existencií do tých čias nikto z nás nemal tušenie. Dohovoril som si schôdzku z vedením banky a schránky boli za vzrastajúcej atmosféry vzrušenia otvorené. Vnútri boli papiere a staré veľké diskety, na ktorých boli rozsiahle poznámky k nepublikovanej Dune 7 - k dlho očakávanému pokračovaniu Kapituly Duny! Kevin a ja sme teraz vedeli s istotou, kam Frank Herbert smeroval, a mohli sme udalosti v našich predohrách splietať tak, aby viedli k budúcemu veľkému finále celej série.

S novým nadšením sme sa dali do zostavovania synopsie, ktorú by sme mohli predložiť nakladateľom. To leto som mal naplánovanú cestu do Európy, oslavu výročia svadby, na ktorú sme sa s mojou manželkou Jan dlho tešili. Vzal som si so sebou nový laptop a ľahučkú tlačiareň a celé leto sme si s Kevinom vymieňali balíčky. Keď som sa koncom roka vrátil, mali sme rozsiahlu "synopsiu" majúcu 141 strán - najväčšiu, akú kto z nás kedy videl. Môj projekt s tým spojený, Konkordancia Duny, encyklopédia všetkých úžasných pokladov vesmíru Duny, bola dokončená asi na polovicu, a k jej dokončeniu chýbali ešte mesiace intenzívnej práce.

Keď sme čakali na správu, či bude vydavateľov náš projekt zaujímať, spomínal som na dlhé hodiny, ktoré som strávil písaním spolu s otcom, a na svoje prvé romány začiatkom osemdesiatych rokov, kedy mi s láskou a pozorne radil, ako ich vylepšiť. Všetko, čo som sa od neho naučil - a ešte viac - budem potrebovať pre projekt, ktorému sme dali názov "Predohra k Dune".

Zdroj

  • Prvé české vydanie Predohry k Dune: rod Atreidov (vydavateľstvo Baronet, rok 2000)