Arrakis

Z Encyklopedie Duny
Přejít na: navigace, hledání


Hviezdna obloha so súhvezdím Canopus.
Arrakis, tretia planéta hviezdnej sústavy Canopus. Fremeni ju volali Duna, neskôr bola známa i pod menom Rakis. Mala dva Mesiace. Menší z nich, označovaný jednoducho Druhý mesiac, bol pozoruhodný tým, že silueta vytvorená sfarbením jeho povrchu pripomínala myš klokanovitú. (Jej "chvost" slúžil fremenom ako ukazovateľ smeru.) Označoval sa niekedy aj ako "neveriaci" a na oblohe mal farbu namodralej slonoviny. Hlavný satelit sa volal rovnako jednoducho Prvý mesiac. Vychádzal na oblohu v noci ako prvý a na svojom povrchu mal charakteristický zreteľný obrys ľudskej päste.


Na oblohe ďalej žiarilo súhvezdie Pútnika, ktorého "ruka" ukazovala na Foum al-Hout, polárnu hviezdu juhu a Muad´Dib ("Myš"), ktorého "chvost" mieril na sever. Fremenov vodievali i Ukazovatele alias Fremenské šípy (súhvezdie). Pradávni zensunniti v období Služobníckeho džihádu rozoznávali na oblohe i súhvezdie Chrobáka, ktoré používali napríklad na určenie svojho veku (bolo vo presnom vzťahu k určitým geologickým útvarom viditeľné 2 krát ročne).

Planéta Arrakis z filmu Duna (1984).

V našom reálnom svete existuje hviezda známa pod oficiálnym názvom Mu Draconis, nesúca aj názvy Arrakis, Errakis, Al Rakis a El Rakis. [1] (Informáciu a zdroj poskytol Mahdí).


"Os otáčania planéty Arrakis zviera pravý uhol s polomerom jej obežnej dráhy. Samotná planéta nie je guľa, ale skôr niečo ako vreteno, dosť široké okolo rovníka a zužujúce sa k pólom. Vyvoláva to dojem umelosti, akoby táto planéta bola kedysi dávno umelo vytvorená."

Správa Tretej imperiálnej komisie (PkD:C)


Celá planéta bola vlastne obrovskou púšťou (od 60° severnej šírky až po 70° južnej šírky), voda sa na povrchu vyskytovala iba v malom množstve v polárnych čiapočkách (ťažili ju a predávali obchodníci s vodou za vysoké ceny - večne zmrznutá pôda sa jednoducho vyvarila). Na návštevníkov pôsobila dojmom neúrodnej pustatiny bez života. Pokusy dostať vodu z hlbinných vrtov boli neúspešné - voda, na ktorú spočiatku narazili, z neznámych dôvodov vždy krátko nato vyschla. Analýza vzoriek z vrtov priniesla iba stopy rastlinných alebo živočíšnych látok, nič určitého.
Vo voľnej púšti bolo možné prežiť dlhší čas iba oblečený vo filteršatách. Púšť samotná bola veľmi nebezpečná: okrem nedostatku vody a piesočných červov tu hrozili oblasti dunivého piesku a slapové prachové panvy. Bola jediným známym zdrojom melanže vo vesmíre až do času po smrti Božského imperátora Leta Atreida II., kedy sa ju Bene Tleilaxu podarilo syntetizovať biologickou cestou vo svojich nádržiach.

Planéta bola v ďalekej minulosti bohatá na vodu. Boli sem však neznámou entitou dovezené piesočné pstruhy, ktoré sa tu rozmnožili tak, že si s nimi ekosystém nedokázal poradiť. Pstruhy uzatvorili existujúcu vodu hlboko v podzemí a premenili planétu na púšť. Iba na takejto planéte totiž mohli prejsť do svojho ďalšieho štádia - do štádia piesočného červa.
O tom, aká tu bola voda vzácna svedčí hlavný spôsob platenia dane na Arrakis -> fai i to, že voda tu bola hlavným platidlom.


"Najhorším možným konkurentom pre akýkoľvek druh života je on sám. Každý druh konzumuje určité nevyhnutné živiny. Rast je obmedzený tou živinou, ktorá je k dispozícií v najmenšom množstve. Tá najnepriaznivejšia podmienka ovláda tempo rastu. (Zákon minima)

Z "Arrakiských poučení" (KD)


Domorodé obyvateľstvo bolo rozdelené do dvoch skupín: prvá sa označovala termínom fremeni, druhú tvorili ľudia z grabenov, líst a panov. Do určitej miery uzatvárali medzi sebou partnerstvá -> dedinské ženy dávali prednosť fremenským mužom a muži z dedín zasa fremenským ženám.
Počas vlády Harkonnenov mali fremeni zákaz prístupu do mestských oblastí.


"Uhladenosť pochádza z miest, múdrosť z púšte."

fremenské príslovie (D)


Obsah

Geológia a ekológia

Skaly boli z bazaltovej lávy a čadiča, piesok tvoril najmä kremeň s prímesou magnetitu a rôznych oxidov, ktoré ho variabilne sfarbovali. Stopy po dávnych záplavách (napr. biele sadrovcové panvy) naznačovali, že v dávnej minulosti to bola planéta bohatá na vodu. Pritom v širokom pásme medzi sedemdesiatymi rovnobežkami na severe a na juhu sa pohybovala teplota v rozmedzí medzi 254 - 332 ºK (-19 až +59 °C) a v tomto pásme existovali dlhé vegetačné obdobia, kedy teplota kolísala medzi 284 - 302 ºK (11 až 29 °C), teda v rozsahu ako stvorenom pre pozemské formy života... ale voda tu chýbala. Postihla planétu kedysi neznáma katastrofa, pri ktorej o ňu prišla? Dôkazom toho boli soľné pany.

Vzduch mal pre človeka ideálne zloženie (23% kyslíka, 75,4% dusíka a 0,023% oxidu uhličitého, zbytok stopové plyny); mal minimálnu vlhkosť (vyššiu v rovníkových oblastiach a v niektorých vetroch), ktorej kondenzáciou sa získaval hlavný zdroj vody na Arrakis. Nikdy tu nepršalo a obloha mala sýto modrú farbu. Vnútornú púšť nazývali fremeni kedem.
Rovnako boli na planéte známky pradávnej tektonickej aktivity. Povrchová teplota piesku často dosahovala teploty 344 - 350 °K (71 až 77 °C), 30 cm pod povrchom bolo asi o 55 °K (55 °C) chladnejšie, 30 cm nad ním asi o 25 °K (25 °C) chladnejšie. Piesok bol z väčšej časti produktom tráviacich procesov piesočného červa, prach vznikal v dôsledku stáleho trecieho pohybu na povrchu, v dôsledku "presúvania" piesku. Na záveterných stranách dún boli hrubšie zrná, náveterná strana bola utlačená, hladká a tvrdá. Staré duny mali žltú farbu (zoxidované), mladé mali farbu skál, z ktorých vznikli - spravidla sivú. Pre hlbokú púšť boli charakteristické barachány.


"Arrakis učí filozofií noža - odrežeš to, čo nie je dokončené, a povieš: A teraz už je to dokončené, pretože to končí tu."

princezná Irulán: Zobraté výroky Muad´Diba (D)


Väčšinu kyslíka na Arrakis produkovali pri neprítomnosti rastlinstva a veľkých zdrojov oxidu uhličitého v podobe sopiek piesočné červy a ich životný kolobeh. V hĺbke púšte občas búrka odkryla pieskom zaviate soľné panvy, ktoré vznikli vyschnutím dávnych oceánov -> niektoré mali dĺžku až 300 km. Planétu sužovali Koriolisove búrky s rýchlosťou až 700 km za hodinu. Vznikali v šírke šesť alebo sedem tisíc kilometrov a ich sila bola schopná obrúsiť mäso od kostí a kosti rozleptať na prach.

Planéta bola oficiálne zle zmapovaná, ale fremeni mali dokonalé mapy i prehľady počasia. Oficiálne bol púštny pás a južné polárne oblasti (južná púšť) považované za neobývateľné.


"Najistejší spôsob, ako zachovať tajomstvo, je prinútiť ľudí veriť, že odpoveď už poznajú."

fremenská múdrosť (DD)


Pred objavením korenia bola planéta púštnou botanickou pokusnou stanicou Jeho Imperiálnej Výsosti a bolo na nej umiestnených viac ako 200 biologických testovacích staníc, v časoch Pardota Kynesa už storočia starých, väčšinou vyplienených fremenmi. Vtedy tu bolo, v časoch imperiálnej expanzie, vysadených niekoľko rastlinných vzoriek - rástli tu kaktusy saguaro a ďalšie kaktusovité rastliny, habzélia dlholistá, palma ďatlová, sporýš piesočný, pupalka dvojročná, Echinocactus wislizeni, juka krátkolistá, ruj vlasatá, Larrea mexicana (šťavou z listov tohoto kríka si fremeni natierajú ruky, aby sa im nepotili)...(názvy sú preložené z češtiny, slovenské ekvivalenty sú pravdepodobne názvoslovne odlišné). V zóne života rástli rastliny, ktoré fremeni označovali ako "zlodejíčkov vody" -> uspôsobené tak, že sa vzájomne napádajú kvôli vlhkosti a hltavo sajú kvapky rosy. Pôvodná flóra Arrakis bola charakteristická tým, že nemala tŕne.
Boli tu vysadené a rástli tu odolné lišajníky, púštna bavlna, vzácne hľuzovité rastlinky s kožnatými lístkami, ktoré rástli v severnom miernom pásme vo výškach nad 2500 metrov - ich až 2 metre dlhé hľuzy obsahovali niekedy aj pol litra vody a fremenom často v dobách núdze zachránili život. Predkovia fremenov, zensunniti, si na planétu priviezli zakrpatenú signutu..

Zo živočíchov sa tu vyskytovali myši klokanovité, púštne jastraby, orly (sokoly), trpasličie sovy, havrany a líšky veľkouché, mutované krysy, púštne zajace, piesočné korytnačky, škorpióny, stonožky, pavúky, púštne netopiere, včely a osy. Všetky vtáky na Arrakis boli zdochlinožravci.

Mnohé druhy vysadili samotní fremeni pri premene Arrakis, mnohé už vo vesmíre nikde inde nerástli. Prvé drobné nekoordinované ekologické manipulácie pravdepodobne zahájili oni sami. Chovali púštne osly kulony, ktoré boli na planéte skôr vzácnosťou.
Postupom času, ako prebiehala premena planéty, objavovali sa tu nové rastliny i živočíchy. Napr. skalná prepelica.


„Nie sme ako Mojžiš - nevieme vyvolať vodu z kameňa... prinajmenšom nie za prijateľnú cenu.“

Imperiálny ekologický prieskum Arrakis, staré záznamy - meno výskumníka neuvedené (HD:Sd)


Mapy a topografia

Arrakis mapa adunkel.jpg
Arrakis mapa.jpg
Arrakis mapa predohra1.gif
Arrakis mapa predohra2.gif


  • Základ pre meranie zemepisnej dĺžky: poludník prechádzajúci Pozorovateľňou.
  • Základ pre meranie nadmorskej výšky: Veľký bled.
  • Červia hranica: čiara spájajúca najsevernejšie miesta, kde boli pozorovaní piesoční červi. Určujúcim faktorom ich výskytu bola vlhkosť, nie teplota.
  • Južné útočištia: na mape nie sú zobrazené, ležali asi na 40º južnej šírky.
  • Tanzerouft.
  • Pohrebná planina: Veľký erg, kráľovstvo piesočných červov. Malý erg.
  • Polárna lísta: 500 m pod úrovňou Veľkého bledu.
  • Červený pažerák: 1582 m pod úrovňou Veľkého bledu.
  • Stará strž: hlboká trhlina v arrakénskej oblasti Štítového valu siahajúca do hĺbky 2240 m; následok atómového výbuchu pri útoku Muad´Diba na Arrakén.
  • Starý priesmyk: Leto II. naň spomína ako na miesto, kadiaľ vstúpili do púšte prví fremeni.
  • Kotlina Tuono - miesto asi 2 dni pochodu od síča Tabr; tu došlo k prvému stretnutiu fremenov s Paulom a Jessikou.
  • Strážca - skalnatý vlnitý útvar podobný plaziacemu sa piesočnému červovi v blízkosti síča Tabr. Leto a Ghanima tam mali v detstve svoj tajný úkryt. Bol z neho pekný výhľad: Štítový val a hora Idaho (Tá bola počas vlády Božského imperátora Leta II. zrovnaná zo zemou a materiál z nej použitý na stavbu Hraničného valu. Menom Idaho bola pomenovaná rieka, ktorá vznikla na severnom okraji Zakázaného lesa.) na severe, Veľká rovina na juhu, pohorie Habbanya na východe. Bolo to miesto, ktoré Leto II. videl ako dieťa v predzvestnom sne ako miesto svojej smrti.
  • Jaskyňa hojnosti - bola tu umiestnená jedna z mnohých tisícok tajných fremenských vodných zásobární, ktorých obsah bol určený na prerod Arrakis na zelenú planétu.
  • Priesmyk Harg - nad ním bola umiestnená fremenská skalná mohyla s lebkou vojvodu Leta Atreida.
  • Imperiálna panva - ležali v nej mestá Kartágo a Arrakén.
  • Veľká rovina: rozsiahla skalnatá dolina prechádzajúca nenápadne do ergu. Ležala asi 100 m nad úrovňou Veľkého bledu. Tu niekde sa nachádzal soľný pan, ktorý objavil Pardot Kynes. Od osady Tabr približne južným smerom sa zdvíhali skalnaté zrázy do výšky asi 200 m.
  • Veľký bled (Stredná plošina, Veľká prázdnota - zrejme synonymum): šíra, rovná púšť ako protiklad ergovej oblasti s dunami. Rozprestierala sa približne od 60º severnej šírky k 70º južnej šírky. Z najväčšej časti ju tvoril piesok a osamelé skaly, skalnaté masívy sa vyskytovali iba zriedka.
  • Veterný priesmyk (existoval i síč Veterného priesmyku): priesmyk v oblasti Štítového valu ústiaci do lísty s dedinami. V tejto oblasti sa svojho času nachádzali harkonnenské kasárne a strážna pevnosť.
  • Západná nepravá stena - pohorie oddeľujúce erg (predel) Habbanya (stredný erg) na východe (tu sa stal Paul Muad´Dib plnohodnotným fremenským jazdcom piesku) od preliačiny Cielago na západe.
  • Vtáčia jaskyňa - pod Habbanayským predelom. S od nej ležal Veterný priesmyk vedúci do údolia s dedinou, ktorá svojho času slúžila ako údržbárske centrum pre celý harkonnenský obranný sektor.(= dedina Veterná za Štítovým valom? Je tu síč s výhľadom na Veterný priesmyk - ten, kam Pardota Kynesa odviedli traja ním zachránení fremeni. Bol považovaný za jeden z hlavných síčov.). Preto si túto jaskyňu vybral Paul Muad´Dib za svoje veliteľské stanovište a tu sa z neho stal aj Kwisatz Haderach.
  • Sadrovcová panva - tajná botanická stanica (skleníková jaskyňa) Pardota Kynesa.
  • Skalnaté oblasti blízko južného polárneho kruhu - táto oblasť bola považovaná za neobývateľnú a veľmi nebezpečnú, a okrem fremenov sa jej každý vyhýbal. Na tomto mieste fremeni vytvorili prvé miesto, kde na Arrakis tiekla voda a rástli vlhkomilné rastliny. Stalo sa akýmsi symbolom jej budúcnosti.
  • Sokolí bled.
  • Severná panva za Štítovým valom.
  • Síč pod okrajom Červenej rokliny (= pravdepodobne síč v Červenom pažeráku) - miesto, kam ukryla spolu s Gahdheánom al-Fálím Jessika po pokuse o vraždu, zosnovanom jej vlastnou dcérou Aliou. Tento síč mal i tajnú pristávaciu jaskyňu pre toptéru.
  • Jazero Azrak - sadrovcová pláň. Blízko pri ňom sa nachádzal síč Fondak - Jacurutu (východne od jazera). Na východ od Jacurutu ležal Bene Šerk - niekoľko nových roztrúsených sídiel, zasahujúcich do otvoreného bledu (v časoch Sv. Alie). Na juhu bol Tanzerouft, Zem hrôzy - 38 000 km pustatiny. Na západe bol síč Tabr.
  • Štítový val pri Džalalúd-dine, Sukkár, Rozorvané územia, panva Kagga, Gare Ruden, Skalná diera, Vtáčia dvojica, Vykrojený útes, lísta Tasmin, strž Hobars - zrejme geografické miesta na Arrakis.
  • Južný nepravý val - miesto, pri ktorom Pardot Kynes so synom Lietom "havarovali" v poškodenej meteorologickej bunke, keď skúmali Koriolisovu búrku.
  • Tajná skrýša Dominika Vernia v blízkosti južného pólu.
  • Skalný rozštep v panve Hagga (kedysi bola dnom mora - pod pieskom sa z neho zachovalo iba soľná pláň) - nachádzala sa tu jedna zo starých pokusných botanických staníc.
  • Kynesovo more - vzniklo počas vlády Božského imperátora Leta II.


„Zvieratá sa musia pohybovať po kraji, aby prežili - kvôli vode, potrave, kvôli minerálom. Existencia závisí na tom či onom druhu pohybu: buď sa pohybuješ, alebo ťa krajina zabije tam, kde stojíš.“

Imperiálny ekologický prieskum Arrakis, staré záznamy (HD:Sd)


Vlastnícke vzťahy

V časoch Služobníckeho džihádu patril medzi tzv. Nepripojené planéty. Samotná planéta bola prakticky bezvýznamná, účinky melanže neznáme. Žili tu potomkovia zensunnitov, predkovia fremenov.


„Tajomstvo rodí ďalšie tajomstvo.“

Príslovie na Arrakis (HD:Kvs)


Arrakis bolo do príchodu Vladimíra Harkonnena 40 rokov pololénom rodu Harkonnenov (Dimitrij Harkonnen (33 rokov), Abulurd Harkonnen (7 rokov), Vladimír Harkonnen striedavo s Glossu Rabbanom (cca ďalších 40 rokov, teda celkovo 80 rokov.)). Harkonneni domáce obyvateľstvo prehliadali, terorizovali a poriadali naň hony. Nikdy si poriadne neuvedomili skutočnú silu fremenov. Pred Harkonnenmi pololéno patrilo rodu Riches. Poskytoval ho ako politickú výhodu Imperátor so súhlasom CHOAM na dobu nepresahujúcu jedno storočie. V roku 10 191 dostal Arrakis ako plné léno rod Atreidov. Krátko nato bol však tento rod rozprášený Harkonnenmi s tajnou pomocou imperiálnych sardaukarov. Harkonneni potom znovu prebrali vládu nad planétou a to až do roku 10 193, kedy fremenské vojská vedené Paulom Muad´Dibom Atreidom rozprášili jednotky padišáha imperátora Shaddama IV.
Od tohoto roku sa stal Arrakis sídelnou planétou imperátora Muad´Diba.

Planéta sa zároveň stala hlavným pútnickým miestom Impéria (čo prinášalo veľké zisky). Pútnici chodili oblečení v bielom a zelenom so znamením pokánia na ramenách.

Dopravný systém

Pre Arrakis bol špecifický trojdruhový dopravný systém: to jest pešo s ťažkými nákladmi na suspenzormi nadnášaných paletách; vo vzduchu v ornitoptérach; mimo planétu v transportéroch Gildy.


Sídla a významné miesta

Terraforming Arrakis

Fremeni začali krátko po príchode imperiálneho planetológa Pardota Kynesa meniť tvár planéty a napĺňať tak jeho životný sen. Prvým krokom bolo založenie trávnatých oblastí. Preto začali hlboko na juhu vysádzať na záveterných stranách vybratých starých dún prispôsobivé (černíšovité?) mutované pichľavé trávy, aby ich ukotvili proti prevládajúcim západným vetrom a zabránili tak presýpaniu piesku. Akonáhle zosuvné hrany držali, náveterné plochy dún rástli vyššie a vyššie a pokúšali sa rastliny zasypať. Ale i fremeni postupovali so svojimi rastlinami vyššie a vyššie. Nakoniec vytvorili gigantické priesypy -> sífy (dlhé duny so sínusovým hrebeňom), ktoré sa ako hadovitý múr tiahli mnoho kilometrov (niektoré z nich boli až 1500 metrov vysoké)... Trávnaté plochy sa stali zároveň zásobárňami vlhkosti. Miesta pre tieto duny boli vybrané v určitých klimatických pásoch planéty, kde vietor dosahoval nanajvýš rýchlosti 100 uzlov - tzv. "miesta minimálneho rizika". Výsadba na týchto dunách ich zvyšovala a zároveň tak zväčšovala rozsah týchto menej ohrozených oblastí.
V druhej fáze zasiali odolné ostrice,
zatrávnili náveterné strany dún odolnejšou mařicí(?). Vznikla štruktúra, ktorej šírka základne bola asi šesť-násobkom jej výšky -> stabilizovaná, resp. zakotvená duna. Pridali upravené chemické hnojivá, postavili vetrolapy a zrážače rosy. Neskôr, aby to nadmerne nezaťažilo novú krehkú ekológiu, pridali rastliny z hlbšími koreňmi - najmä z čeľade Chenopodiaceae - merlík (Chenopodium) a láskavec; šruchu, janovec metlatý, nízky vlčí bob, plazivý blahovičník (druh prispôsobený severným oblastiam Caladanu), zakrpatený tamaryšok a borovicu a po nich pravé púštne porasty: kandelila, saguaro, bis-naga a Echinocactus wisliceni. Tam kde bol predpoklad, že sa uchytia, vysádzali velbloudí pelyněk, cibuľovitú trávu, púštny kavyl, divokú vojtěšku, habzéliu dlholistú, sporýš piesočný, pupalku dvojročnú, juku krátkolistú, ruj vlasatú a ker Larrea mexicana.
Potom sa zamerali na nevyhnutnú faunu - na hrabavých živočíchov, ktorí prevracali a prevzdušňovali pôdu -> líšku veľkouchú, myš klokanovitú, zajaca prériového a korytnačku piesočnú. Pridali dravcov, ktoré ich držali v šachu -> jastraba, zakrpatenú sovu prériovú, orla a sovu púštnu. Ďalej článkonožce, ktoré sa dostanú do miest, kam dravci nemôžu -> škorpióny, tarantule, stonožky, osy a strečky... a ďalej vrápence pouštního, ktorý zasa strážil hmyz.
V ďalšej fáze vysadili datľové palmy, bavlník, melón, kávovník, liečivé byliny, lesy na vrchovinách; bolo treba odskúšať a prispôsobiť viac ako 200 druhov vybraných rastlín poskytujúcich potravu. Potom skúsili niekoľko plôch vody pod šírou oblohou - najskôr malých - a v miestach s prevažujúcim prúdením vzduchu tam rozostavili vetrolapové zrážače, aby sa zachytila vlhkosť odnášaná vetrom. Museli vytvoriť skutočný scirocco - vlahý vietor...
Bola to práca rozrátaná na desiatky rokov, ktorú sa darilo udržiavať v tajnosti pred nepovolanými očami a prebiehala najmä v južných polárnych oblastiach.
Bolo nutné dostať na Arrakis 3% základných zložiek zelene, ktoré sa zapoja do vytvárania uhlíkových zlúčenín aby sa ekosystém osamostatnil.

Okolo zelených oblastí v dôsledku proteínovej inkompatibility a prítomnosti vody hynul piesočný planktón a vznikla zapáchajúca mŕtva zóna, do ktorej sa piesočné červy neodvážili vniknúť. Pridaním síry a viazaním dusíka sa z nej stala úrodná pôda, ktorá umožňovala rozširovať výsadbu ľubovoľne. V novej ekológií mal nezastupiteľné miesto i samotný piesočný červ, ktorý nesmel vyhynúť, inak by zmizlo i korenie. Navyše predstavoval obrovský zdroj kyslíka.

Ekologická premena planéty nadobudla extrémnu rýchlosť po nástupe Paula Muad´Diba na trón - boli k dispozícií neobmedzené prostriedky Impéria a zmizla potreba ukrývať túto činnosť. Prvý dážď na Arrakis nariadil samotný Muad´Dib -> zrejme prostredníctvom strojov na počasie. O kolosálnosti projektu svedčí i jeden údaj: na zavlažovanie iba jediného hektára na Arrakis bolo v tom čase nutných 1050 metrov kubických vody...

Okolo roku 10 217 (v čase, keď Muad´Dibove dvojčatá mali 9 rokov) už tvorila púšť iba polovicu rozlohy planéty a neustále sa zmenšovala. Ubúdalo i piesočných červov... zostal už iba púštny oceán, kedem, veľká materská púšť v srdci planéty, so svojim okrajom z tŕnistých krovín, ktoré fremeni stále nazývali Kráľovná noci... na rovníku sa objavili mraky a dážď.
Na planéte sa objavili kanáty, lesy. Fremeni začali bývať miesto síčov v otvorených dedinách, filteršaty ako ochrana pred nadmernými stratami vody ustupovali do úzadia...


"Nous avons changé tout cela. Oublier je ne puis." ("To všetko sme zmenili. Nedokážem zabudnúť.")

Leto II. Atreides (DD)


V tomto období ale došlo po premene Leta II. a jeho zásahu do transformácie k jej výraznému spomaleniu. Zmenili sa klimatické podmienky, stúpol počet búrok. Napriek tomu o 100 rokov neskôr existovalo menej ako 50 piesočných červov, ktorí boli chorí a žili v starostlivo udržiavanej rezervácií. Ich korenie bolo k dispozícií výhradne Kozmickej gilde a cena bola závratná. O 200 rokov boli všetci mŕtvi... O 3500 rokov bola na Rakis už iba jediná púšť - Sarír. Podnebie bolo regulované satelitmi ovládajúcimi počasie. Na planéte boli veľké moria.

Všetko sa znovu zmenilo po smrti Leta Atreida II. Z jeho tela sa uvoľnili piesočné pstruhy, ktoré započali nový cyklus. A o 1500 rokov neskôr znovu vládla planéte púšť a piesočné červy.

Nakoniec ju premenili Ctené Matre atómovými zbraňami na mŕtvu guľu.

Zdroj


Planéty Duniverza
III Delta Kaising | III Delta Pavonis | Aclin | Al-Dhaneb | Alfa Corvus | Anbus IV | Andioy | Arbelough | Arrakis | Atar | Balút
Barandik | Bela Tegeuse | Bellos | Biarek | Bifkar | Buzell | Beakkal | Caladan | Canidar II | Cerbol | Corrin | Dan | Dur
Ekaz | Ellram | Enfeil | Gaar | Gammu | Gamont | Giedi Prima | Gináz | Grumman | Hagal | Harmonthep | Hessra | Honru | Chusúk
Iks | Kadríš | Kaitan | Kapitula | Kirana Alef | Kirana III | Kolhar | Kolónia Peridot | Kolónia Vertree | Komider | Kroinin | Lampadas
Lankiveil | Lernaeus | Markon | Molitor | Muritan | Narádž | Niazi | Niusche | Novebruns | Palma | Parella | Parmentier | Pilargo
planéty Danu | Quadra | Ponciard | Poritrin | Rakis | Reenol | Relicon | Renditai | Rhisso | Riches | Risp VII | Rocu
Rom | Ros-Jal | Rossak | Gama Waiping - Salusa Secundus | Semba | Seneca | Seprek | Sikun | Souci | Spojka | | Tarahell | Terra
Thalim - Tleilax (Tlulax) | Tulapin | Tyndall | Ularda | Uzol | Walgis | Wallach VI, VII a IX | Xuttuh
Yardin | Yondair | Zabulon | Zanbar | Zanovar